Bratislava 5. novembra (TASR) - Väčšia časť najnovšieho dvojčísla Literárneho týždenníka (37-38) je venovaná jubilejnému 30. ročníku vzniku a nepretržitého vychádzania tohto periodika slovenských spisovateľov. Vstup do témy uvádza prvý šéfredaktor časopisu Vincent Šabík v polemicky ladenom článku „Ku genéze Literárneho týždenníka“, v ktorom poukazuje aj na tendenciu niektorých literátov privlastňovať si zásluhy na vzniku časopisu, ktoré im nepatria.

O súčasnej koncepcii Literárneho týždenníka (LT)a perspektíve jeho ďalšieho vydávania napísal „stĺpcový úvodník“ súčasný predseda Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Miroslav Bielik.

Nad vznikom a pôsobením LT v rokoch 1988 a 1989 sa v prehľadne koncipovanej eseji „Oslnivá sila slova“ zamyslel Štefan Cifra. Pokračovaním tejto témy je esej Romana Michelka „Na ceste demokratizácie a suverenizácie Slovenska“, v ktorej pripomína pôsobenie LT v prelomových rokoch 1990-1992.

„Čítanie v Literárnom týždenníku s odstupom desaťročí“ – tak sa volá textová koláž, ktorú pripravil Dušan Mikolaj z myšlienkovo závažných textov bývalých šéfredaktorov LT a niektorých iných osobností, ktoré sa angažovali na jeho stránkach. Sú to: Pavol Števček a Roman Kaliský (už nebohí) a stále aktívni - prozaik Peter Holka a básnik Ján Majerník.


S uvedenou kolážou korešpondujú odkazy a vyznania „spisovateľských osobností, ktoré už nie sú medzi nami“ (Vladimír Mináč, Milan Ferko, Ladislav Ťažký, Dušan Slobodník, Ján Števček, Milan Rúfus, Blahoslav Hečko, Maša Haľamová a Jozef Bob), ale aj vyznania a zamyslenia súčasných aktívnych literárnych tvorcov, a to Antona Hykischa, Etely Farkašovej, Ivana Hudeca, Jána Čomaja, Andreja Ferka, Gustáva Murína, Ivana Jackanina a Mariána Servátku. S témou zrodu a pôsobenia LT korešponduje aj pravidelná rubrika „Pohľadnica z Prahy“ od Petra Žantovského.

Druhou témou, ktorá podstatne rezonuje na stránkach tohto čísla LT je 100. výročie Deklarácie slovenského národa z roku 1918. Celostránkovú historickú štúdiu na túto tému pod názvom „Slováci a idea 'Národného československého štátu'“ napísal Ján Bobák a štúdiu o tom „ako sa rodila Deklarácia slovenského národa v Martine“ Ivan Mrva. S oboma štúdiami je tematicky príbuzná aj ukážka z knihy talianskeho historika Sergia Tazzera „Vlastenci alebo zradcovia“, v ktorej venoval veľkú pozornosť M. R. Štefánikovi. Časopis pod názvom „Štefánik v Ríme“ publikuje úryvok z tejto knihy v preklade Ladislava Koudelku.

Autorkou biografickej eseje o Norme Leigh Rudinskej, manželke Slováka Júliusa Alexandra Rudinského, ktorá sa zaslúžila o vznik a osadenie sochy Martina Kukučína na Slovensku, konkrétne v Medickej záhrade v Bratislave, je Mária Rapošová.

Informatívnu reportáž z odovzdávania tohoročnej Ceny Vojtecha Zamarovského v Revúcej, ktorá bola udelená historikovi Matúšovi Kučerovi, je Dušan Mikolaj.

Dušan Mikolaj pod názvom „Uchovávanie ponad plynúci čas“ pripravil aj rozhovor so spisovateľom a bývalým poslancom NR SR Jánom Feketem, ktorý žije v rodnom Modrom Kameni.

Spoločenská rubrika okrem informácií o viacerých literárno-kultúrnych podujatiach na Slovensku prináša nekrológ za bulharským slovakistom Dimitarom Stefanovom a pripomína životné jubileá Miroslava Demáka a Gejzu Sádeckého.

Súčasťou čísla je aj osobitná príloha Bibliotéka 2018. Príloha uvádza program literárnych podujatí Spolku slovenských podujatí a Vydavateľstva SSS na knižnom veľtrhu, najnovšiu knižnú ponuku Vydavateľstva SSS, a tiež zoznam laureátov cien a prémií SSS za rok 2017, ktorí budú slávnostne vyhlásení vo štvrtok 8. novembra 2018 o 10.00 hod. v Galérii mesta Bratislavy v Pálfiho paláci na Panskej ul. 19.