Bratislava 13. apríla (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (13-14) na prvej strane s presahom na stranu 3 publikuje vystúpenie poslanca Antona Hrnka „na ostatnom riadnom zasadnutí Národnej rady SR“, v ktorom vysvetľuje svoje stanovisko k téme amnestií. Druhý (stĺpcový) úvodník Štefana Cifru Radostné sviatky hovorí o tradičnej atmosfére a zvykoch u nás počas dní Veľkej noci. Text sprevádza originálna farebná ilustrácia Martina Kellenbergera. Ku komentátorským materiálom patrí aj už pravidelná Pohľadnica z Prahy. Autor Petr Žantovský v príspevku komentuje „šance“ doteraz známych kandidátov na post prezidenta Českej republiky, ktorí už rozbehli kampaň v ročnom predstihu.

Vnútropolitický komentár Médiá v službách systému napísal politológ Roman Michelko, autorom zahraničnopolitického komentára Terorizmus v Rusku je František Škvrnda.

S nastávajúcimi dňami Veľkej noci korešponduje štúdia archeológa, profesora Alexandra Ruttkaya Christianizácia Slovanov na našom území. Píše v nej o „cestách, kresťanských kostoloch a sídlach spoločenských elít v 9. storočí na západnom Slovensku“. „Archeologickú“ dvojstranu dotvára osobné vyznanie historika Dušana Čaploviča zo vzťahu k  Belovi Pollovi v článku Môj druhý otec a učiteľ, ktoré napísal pri príležitosti nedožitých stých narodenín tohto nášho významného priekopníka archeologickej vedy.

Na strane venovanej scénickému umeniu Terézia Ursínyová recenzuje inscenáciu opery Gaetana Donizettiho Don Pasquale na scéne Štátnej opery v Banskej Bystrici. Recenzná úvaha má názov Rozšantený Don Pasquale. O inscenácii hry súčasného rakúskeho dramatika Bernharda Studlara Túžba po nepriateľovi na javisku činohry SND napísal recenziu Milan Polák.

O tradícii prezentácie autentického folklóru v Dome kultúry Zrkadlový háj v Bratislave - Petržalke, tentoraz na príklade „skalického folklóru“, napísal popularizačný článok Ľubor Hallon. Autorom publicistickej eseje Výnimočný politik o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi je historik Svätoslav Mathé. Redakčný článok Záhradník spisovného slovenského jazyka pripomína osemdesiatiny nášho významného jazykovedca Jána Kačalu.

Atmosféru Veľkonočných sviatkov zdôrazňuje aj monotematická strana, a to esejisticky poňatým článkom Igora Válka Veľká noc - zmŕtvychvstanie aj príchod jari a fejtón Bohuslava Rapoša Šibačkové zážitky.

Obšírny rozhovor Básniaca klaunka s poetkou, bábkovou herečkou a zdravotnou klaunkou v občianskom združení Červený nos pripravila Etela Farkašová.

Lyrický žáner má tentoraz charakter celostránkového básnického pozdravu a pod nadpisom Literát s veľkým slovenským srdcom a dielom pripomína životné jubileum (75) básnika a v súčasnosti čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov Jaroslava Rezníka. Pripomína ho publikovaním ukážok z autorovho spoločensko-politicky zameraného cyklu Z básní Jána Literáta. Dozvieme sa tu aj menej známu skutočnosť, že básnik je členom Klubu vojenských výsadkárov v Bratislave a pred piatimi rokmi, ako sedemdesiatročný absolvoval zoskok voľným pádom.

Lyrický žáner je v tomto čísle zastúpený aj ukážkami z najnovšej tvorby slovenskej poetky zo Srbska Kataríny Hricovej, pôsobiacej ako učiteľka na slovenskej Základnej škole v Starej Pazove. Prozaický žáner reprezentuje postmoderne poňatá poviedka Petra Mišáka z literárneho prostredia Kde je Odyseus?

Z recenznej rubriky treba zaznamenať recenziu Pavla Dinku na popularizačné dielo Milana Lackoviča a Juraja Teveca Z Devína na Duklu a recenziu Hedvigy Kubišovej o monografii Júliusa Lomenčíka Reflexie v priestore slova.

V celostránkovej spoločenskej rubrike nájdeme informácie o literárnych podujatiach v Banskej Bystrici, Ružomberku, Trenčíne, Bánovciach nad Bebravou, bratislavskom Ružinove i vo Vysokých Tatrách v dňoch Tatranskej literárnej jari. Spoločenská rubrika v novinách však často býva aj „pohotovostnou“ rubrikou. V tomto čísle je to nekrológ za profesorom, literárnym vedcom Zdenkom Kasáčom i nekrológ za svetoznámym ruským básnikom Jevgenijom Jevtušenkom.