Bratislava 29. mája (TASR) - Najnovšie číslo Literárneho (dvoj)týždenníka (19-20) otvára esej Pavla Tomašoviča „Médiá, realita a demokracia“. Je to filozofické zamyslenie sa nad úlohou verejnoprávnych médií.

Druhý úvodník Dušana Mikolaja „Kontroverzný outsider?“ na príbehu vydania výberu z diela nebohého prozaika Bela Kapolku „Citlivá tatranská duša“ pripomína „všeobecný trend prekádrovať každého, kto sa jednoznačne a otvorene staval za vznik samostatnej Slovenskej republiky“.

Značný priestor číslo venuje priebehu medzinárodného knižného veľtrhu a literárneho festivalu „Svet knihy“ v Prahe, kde ako samostatné programové podujatie bola aj prezentácia antológie súčasnej slovenskej a českej poézie „Refrény času“ ako významného kultúrneho počinu k stému výročiu vzniku Česko-Slovenska.

Vnútropolitický komentár „Hľadá sa nový prezident“ napísal Ľudovít Števko. Autorom prvého zahranično-politického komentára „Streľba do Palestínčanov a Eurovízia“ je Branislav Fábry, druhého – „Zmeny po voľbách na Blízkom východe“ - František Škvrnda.

Prozaik a publicista Ľuboš Jurík v celostránkovej eseji „Osobnosť formujúca naše dejiny“ sa zamyslel nad monografiou Ľuba Olaha „Vavro Šrobár – osudové prevraty“ a prostredníctvom jej obsahu aj nad životom a dielom politika a spisovateľa Vavra Šrobára.

Staronovou témou článku Andriána Panáčeka „Bolo referendum potrebné?“ je téma referenda „o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky“.

Akoby epilógom ankety Literárneho týždenníka (LT) k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky je príspevok Viliama Hornáčka „Slovania za mier“.

Nad uvedením opery talianskeho skladateľa Amilcareho Ponchielliho „La Gioconda“ na scéne Štátnej opery v Banskej Bystrici sa v recenznej úvahe s názvom „Spevácke hody“ zamyslel Vladimír Blaho. Pavol Fabian sa podujal na jednom priestore glosovať nový slovenský film „Dubček“ i divadelnú hru „#dubček“, ktorú pripravilo divadlo Aréna v Bratislave. Článok má názov „Chvála i rozpaky“.

„Umĺkol strieborný soprán“ – to je názov spomienkovej eseje Terézie Ursínyovej, v ktorej sa zamýšľa nad životom a speváckym umením nedávno zosnulej opernej speváčky Anny Kajabovej-Peňáškovej.

Dušan Mikolaj v článku „Scénograf s celonárodným rozhľadom“ hodnotí život a dielo scénografa Viliama Grusku, čerstvého nositeľa ocenenia „Slnko v sieti“.

Rubrika „Pohľady na výtvarné umenie“ prináša celostránkovú esej Dušan Mikolaja o živote a diele sochára Jána Kulicha, a tiež o aktivitách Galérie Jána Kulicha v jeho rodnej Zvolenskej Slatine. Z eseje sa dozvieme, že sochár okrem mnohých iných diel vytvoril aj monumentálnu sochu básnika Milana Rúfusa.

Celostránkový rozhovor „Poznávanie našich dejín zanechá nezmazateľné stopy“ s jubilujúcim básnikom, prekladateľom a literárnym vedcom Blažejom Belákom (80) pripravil Igor Válek.

Informatívny článok „Strastiplný príbeh Grosmanovej Nevesty“ o živote a vydavateľských peripetiách Ladislava Grosmana, jedného z literárnych tvorcov filmu Obchod na korze, súvislosti s jeho novelou „Nevesta“, napísal Marián Šimkulič.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jána Čomaja na knihu Blaženy Bendíkovej „Pokrivené životy“ a recenziu Miloša Ferka na knihu Jara Vlnku „Podvečer v Saigone“.

Pri príležitosti „Týždňa maďarskej kultúry“ číslo uverejňuje v slovenskom pretlmočení samostatnú štvorstranovú prílohu klasickej i súčasnej maďarskej poézie pod tematickým názvom „Básne o Dunaji“, ako aj kompletný program kultúrnych podujatí v rámci tohto týždňa. Prílohu uvádzajú príhovory Tibora Petöho, veľvyslanca Maďarska v SR, a Miroslava Bielika, predsedu Spolku slovenských spisovateľov.