Bratislava 25. augusta (TASR) - Prvé poprázdninové dvojčíslo Literárneho týždenníka (27-28) na úvodnej strane (s presahom na stranu 8) prináša úvahu Dušana Mikolaja Chlapská ikona folklórnej Lúčnice o prínose diela Štefana Nosáľa do pokladnice našej národnej kultúry. Na 1. strane sa začína aj polemicko-kritický článok s charakterom politického úvodníka Pavla Dinku Lovci hoaxov o neobjektívnosti niektorých printových médií pri informovaní o dianí u nás i vo svete.

Autorom vnútropolitického komentára Uhorková kríza v priamom prenose je Ľudovít Števko, zahraničnopolitický komentár Kórejské napätie a jeho príčiny napísal Branislav Fábry. Charakter komentára o etike súčasnej žurnalistiky má aj pravidelná rubrika Petra Žantovského Pohľadnica z Prahy.

Celostránkový rozhovor s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ruskej federácie Alexejom Leonidovičom Fedotovom pod názvom O možnostiach prehlbovania vzťahov medzi našimi krajinami pripravil Milan Augustín.

Druhý celostránkový rozhovor s košickým literátom Marcelom Lackom o kultúrnych a umeleckých aktivitách súčasných Košíc pripravil Dalimír Stano. Rozhovor má názov Fascinujúca analýza rytmu mesta.

Celá strana je venovaná životnému jubileu (70) historikovi a spisovateľovi Milanovi Augustínovi. Esej o jeho živote a tvorbe napísal Peter Valček.

Životnému jubileu literárneho historika, celoživotného pracovníka Matice slovenskej a dlhoročného riaditeľa Biografického ústavu MS Augustínovi Maťovčíkovi je venovaná 7. strana. Autorom osobitého článku, ktorý má charakter ročného kalendária je samotný jubilant. Príspevok má názov V zložitých časoch normalizácie a nájdeme v ňom aj tento názor: „Pre toto obdobie (rok 1975 a ďalšie roky normalizácie) je príznačné, že sa presne kontroluje príchod do práce, zapisuje sa na papier, píšu sa denné výkony práce, ale to je asi všetko, ináč sa nepracuje – okrem bežného chodu vecí, čo idú automaticky. (...) Ale ja pracujem a dúfam, že sa mi dostane dosť síl vydržať.“

Publicistický charakter má aj rozhovor s univerzitným profesorom, filozofom Dalimírom Hajkom. Rozhovor uvádza titulok Posudzujme ľudí podľa činov a pripravila ho Etela Farkašová.

Rozsiahly článok o histórii i súčasnosti sklární v Lednických Rovniach pod názvom Fortieľ a srdce vpísané do skla napísal Pavol Dinka. V súvislosti s týmto príspevkom pripravil aj rozhovor so súčasným externým šéfdizajnérom v sklárňach Patrikom Illom.

Prózu v čísle reprezentuje ukážka z pamätí Bohumila Rapoša Spomienka na prvú školu s podtitulom Mozaika zážitok malého školáka. Je to pohľad malého školáka na dni a týždne počas a po zbombardovaní jeho základnej školy v bratislavskom starom meste.

Poézia má tentoraz osobitý charakter. Miroslav Bielik pod názvom Veľký pán Dunaj napísal článok o pripravovanom projekte medzinárodnej antológie poézie inšpirovanej Dunajom a ilustroval ho básňami slovenských básnikov - Jána Bottu Báj na Dunaji a Valentína Beniaka Vigília pri Dunaji a básňou súčasného srbského básnika Zorana Deriča Nová devínska elégia.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jána Čomaja na knihu Matúša Kučeru Novoveké Slovensko a recenziu Anny Šikulovej na spomienkovú knihu Antona Blahu Sme čakárenská generácia.

Recenziou je aj polemická úvaha Reného Pavlíka „Imaginárny“ slovenský národ o monografii súčasného maďarského historika Józsefa Demmela Ľudovít Štúr, v ktorej nachádzame aj takéto stanovisko: „Pre mňa ako Slováka slovo imaginárny z jeho úst má horkú príchuť dehonestácie... Na druhej strane priznáva, že Maďari nechápali slovenské požiadavky. Podľa nich v Uhorsku nežili Slováci, ale Maďari hovoriaci po slovensky (je zaujímavé, ako blízko má tento výrok k výrokom prezidentov ČSR o niekoľko rokov neskôr).“

Spoločenská rubrika publikovaná na stranách 2 a 15 prináša nekrológy za dramatikom Osvaldom Zahradníkom, historikom Jozefom Žatkuliakom, lekárom Karolom Chrenkom z Ružomberka, básnikom a jazykovedcom Ľudovítom Visokayom. Okrem týchto smutných informácií rubrika zaznamenáva aj mimoriadny bieloruský ohlas na slovenské vydanie výberu z poézie ich národného barda Janka Kupalu Ktože to k nám ide?, literárne podujatia v Modre, Ružomberku, Terchovej a sviatok poézie slovanských básnikov, ktorý sa uskutočnil pod názvom Básnické slovo na prameni Pivy v mestečku Plužina v severozápadnej časti Čiernej hory.