Je literárne činný, knižne vydal 10 literárnych diel - románov, zbierok, poviedok, politických esejí.
Autor TASR
Nitra/Bratislava 10. júla (TASR) – Bývalý minister kultúry za poslednej Mečiarovej vlády, slovenský spisovateľ, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež Ivan Hudec publikoval vyše päťdesiat odborných prác doma i v zahraničí. Je literárne činný, knižne vydal 10 literárnych diel - románov, zbierok, poviedok, politických esejí. Autor rekonštrukcie staroslovanskej mytológie v beletrizovanej forme a laureát viacerých literárnych cien má v pondelok 10. júla 70 rokov.
Rodák z Nitry sa narodil 10. júla 1947. V roku 1972 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Pracoval na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník. Okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára.
Počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia Ostrovy (1974, knižne vyšla až v roku 1992). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne, spoločne s Petrom Valom napísal trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990). Ťažisko jeho literárnych aktivít spočíva v oblasti prózy. Je tiež autorom románu Hriešne lásky osamotených mužov (1979), zbierky poviedok Bozk uličníka (1981), románu Ako chutí zakázané ovocie (1981), historického románu Pangharty (1985), románových noviel Čierne diery (1985), Experiment "láska" (1989).
Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista popri príspevkoch v periodikách napísal knižku politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994).
Ivan Hudec sa angažoval aj v politike. Poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) sa stal v apríli 1990. Funkciu ministra kultúry za poslednej Mečiarovej vlády zastával od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Zároveň v tom období vykonával funkciu predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.
Od roku 1998 mal v Bratislave súkromnú lekársku prax a stal sa majiteľom vydavateľstva Print-Servis. Zamestnancom Trenčianskeho samosprávneho kraja je od roku 2003. Pôsobí tu ako radca pre oblasť kultúry.
Osobnými záľubami Ivana Hudeca okrem literatúry sú futbal a tenis.
Rodák z Nitry sa narodil 10. júla 1947. V roku 1972 ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Pracoval na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník. Okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára.
Počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia Ostrovy (1974, knižne vyšla až v roku 1992). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne, spoločne s Petrom Valom napísal trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990). Ťažisko jeho literárnych aktivít spočíva v oblasti prózy. Je tiež autorom románu Hriešne lásky osamotených mužov (1979), zbierky poviedok Bozk uličníka (1981), románu Ako chutí zakázané ovocie (1981), historického románu Pangharty (1985), románových noviel Čierne diery (1985), Experiment "láska" (1989).
Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom a ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista popri príspevkoch v periodikách napísal knižku politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994).
Ivan Hudec sa angažoval aj v politike. Poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) sa stal v apríli 1990. Funkciu ministra kultúry za poslednej Mečiarovej vlády zastával od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Zároveň v tom období vykonával funkciu predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.
Od roku 1998 mal v Bratislave súkromnú lekársku prax a stal sa majiteľom vydavateľstva Print-Servis. Zamestnancom Trenčianskeho samosprávneho kraja je od roku 2003. Pôsobí tu ako radca pre oblasť kultúry.
Osobnými záľubami Ivana Hudeca okrem literatúry sú futbal a tenis.