Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bol najmladším štúrovským básnikom.
Autor TASR
Vyšný Skálnik/Bratislava 26. januára (TASR) - Slovenský básnik Ján Botto je najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu. V pondelok 27. januára uplynie od jeho narodenia 185 rokov.
Svojou tvorbou ukázal nové možnosti básnického zobrazenia, v alegorických polohách transponoval ľudové myslenie a cítenie.
Popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi patrí Botto medzi najtalentovanejších poetov našej literárnej romantiky. Bol najmladším štúrovským básnikom. Jediný z nich neštudoval v Bratislave. S myšlienkami bratislavskej mládeže sa stretol v Levoči a svojimi dielami sa zaradil medzi najlepších zo Štúrovej básnickej školy.
Zapojil sa do národného kultúrneho života, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračské inžinierstvo študoval na polytechnike v Budapešti. Ako zememerač pôsobil potom v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Od roku 1860 realizoval v Banskej Štiavnici komasačné práce (zlučovanie a sceľovanie pozemkov). Od roku 1870 pracoval na komornom panstve v Banskej Bystrici, kde 28. apríla 1881 vo veku 52 rokov zomrel.
V rokoch 1845-1847 napísal takmer tretinu svojho básnického diela. Čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko znázornil ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina (epické skladby Svetský víťaz 1846, Poklad Tatier 1850).
Ľudové motívy i výrazové prostriedky využíval aj v baladách (Žltá ľalia, Margita a Besná) a vo veršovaných povestiach (Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné).
Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862), skladajúca sa z deviatich spevov, relatívne samostatných celkov, zobrazujúcich hlavného hrdinu vždy z iného zorného uhla.
Ján Botto písal aj vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (Adam Mickiewicz, Alexej Stepanovič Chomiakov) a z maďarčiny (Sándor Petöfi). Publikoval v časopisoch (Sokol, Orol) a almanachoch (Lipa).
Svojou tvorbou ukázal nové možnosti básnického zobrazenia, v alegorických polohách transponoval ľudové myslenie a cítenie.
Popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi patrí Botto medzi najtalentovanejších poetov našej literárnej romantiky. Bol najmladším štúrovským básnikom. Jediný z nich neštudoval v Bratislave. S myšlienkami bratislavskej mládeže sa stretol v Levoči a svojimi dielami sa zaradil medzi najlepších zo Štúrovej básnickej školy.
Zapojil sa do národného kultúrneho života, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračské inžinierstvo študoval na polytechnike v Budapešti. Ako zememerač pôsobil potom v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Od roku 1860 realizoval v Banskej Štiavnici komasačné práce (zlučovanie a sceľovanie pozemkov). Od roku 1870 pracoval na komornom panstve v Banskej Bystrici, kde 28. apríla 1881 vo veku 52 rokov zomrel.
V rokoch 1845-1847 napísal takmer tretinu svojho básnického diela. Čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko znázornil ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina (epické skladby Svetský víťaz 1846, Poklad Tatier 1850).
Ľudové motívy i výrazové prostriedky využíval aj v baladách (Žltá ľalia, Margita a Besná) a vo veršovaných povestiach (Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné).
Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862), skladajúca sa z deviatich spevov, relatívne samostatných celkov, zobrazujúcich hlavného hrdinu vždy z iného zorného uhla.
Ján Botto písal aj vlastenecké a príležitostné básne, v ktorých reagoval na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi. Prekladal zo slovanskej poézie (Adam Mickiewicz, Alexej Stepanovič Chomiakov) a z maďarčiny (Sándor Petöfi). Publikoval v časopisoch (Sokol, Orol) a almanachoch (Lipa).
