Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príbeh kapitána Yossariana a jeho druhov v zbrani priblížil krutosť vojny, zároveň ju zosmiešnil a poukázal na jej zbytočnosť a absurditu.
Autor TASR
New York/Bratislava 1. máj (TASR) – Od narodenia amerického spisovateľa Josepha Hellera, autora kultového románu Hlava XXII, uplynie v utorok 1. mája 95 rokov.
Vo vojnovom románe Hlava XXII podal Heller satirický obraz americkej armády počas druhej svetovej vojny. Jeho ďalšie romány ako napríklad Niečo sa stalo, Gold nad zlato, Boh vie, alebo Záverečná nedosiahli až takú čitateľskú úspešnosť ako Hlava XXII, ale právom patria k vrcholom americkej prózy 20. storočia.
Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v newyorskom Brooklyne v USA do židovskej prisťahovaleckej rodiny. Počas druhej svetovej vojny sa ako pilot amerického bombardéra zúčastnil na bombardovaní Talianska. Táto životná skúsenosť ho veľmi ovplyvnila a bola impulzom k napísaniu jeho najúspešnejšieho diela. Po skončení vojny začal Heller študovať na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, neskôr pokračoval v štúdiu v Spojenom kráľovstve na Oxforde. Po skončení štúdií pracoval v niekoľkých reklamných agentúrach a popritom sa venoval písaniu.
Životné dielo Josepha Hellera s názvom Hlava XXII vyšlo v roku 1961. Príbeh kapitána Yossariana a jeho druhov v zbrani priblížil krutosť vojny, zároveň ju zosmiešnil a poukázal na jej zbytočnosť a absurditu. Kritici dielo považujú za kultový román či za jedno z najdôležitejších beletristických diel o druhej svetovej vojne. V súvislosti s knihou vznikol dokonca nový termín – "hlava 22", ktorým dodnes ľudia popisujú niečo, čo je absurdné či nezmyslené.
Hellerov literárny kolega a generačný súčasník Kurt Vonnegut o románe povedal: "Ak vznikla nejaká biblia dvadsiateho storočia, tak to bola Hlava XXII".
Medzi ďalšie známe Hellerove diela patria: Gold nad zlato (Good as Gold, 1979), Boh vie (God Knows, 1984), Nebolo mi do smiechu (No laughing mater, 1986), Nemaľujte si to (Picture this, 1988), Záverečná! (Closing Time!, 1995), Teraz a vtedy (Now And Then, 1998), Portrét starého umelca (Portrait Of The Artist As An Old Man, 2000), z ktorých cítiť aj veľa autobiografických momentov. Na konte má Heller aj divadelnú hru We Bombed in New Haven (Bombardovali sme New Haven, 1967).
Začiatkom 80. rokov minulého storočia Hellerovi zistili vážne neurologické ochorenie, ktoré úplne atrofovalo jeho svaly a spisovateľ strávil dva roky v nemocnici. Joseph Heller zomrel 12. decembra 1999 v New Yorku na zlyhanie srdca vo veku 76 rokov.
Vo vojnovom románe Hlava XXII podal Heller satirický obraz americkej armády počas druhej svetovej vojny. Jeho ďalšie romány ako napríklad Niečo sa stalo, Gold nad zlato, Boh vie, alebo Záverečná nedosiahli až takú čitateľskú úspešnosť ako Hlava XXII, ale právom patria k vrcholom americkej prózy 20. storočia.
Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v newyorskom Brooklyne v USA do židovskej prisťahovaleckej rodiny. Počas druhej svetovej vojny sa ako pilot amerického bombardéra zúčastnil na bombardovaní Talianska. Táto životná skúsenosť ho veľmi ovplyvnila a bola impulzom k napísaniu jeho najúspešnejšieho diela. Po skončení vojny začal Heller študovať na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, neskôr pokračoval v štúdiu v Spojenom kráľovstve na Oxforde. Po skončení štúdií pracoval v niekoľkých reklamných agentúrach a popritom sa venoval písaniu.
Životné dielo Josepha Hellera s názvom Hlava XXII vyšlo v roku 1961. Príbeh kapitána Yossariana a jeho druhov v zbrani priblížil krutosť vojny, zároveň ju zosmiešnil a poukázal na jej zbytočnosť a absurditu. Kritici dielo považujú za kultový román či za jedno z najdôležitejších beletristických diel o druhej svetovej vojne. V súvislosti s knihou vznikol dokonca nový termín – "hlava 22", ktorým dodnes ľudia popisujú niečo, čo je absurdné či nezmyslené.
Hellerov literárny kolega a generačný súčasník Kurt Vonnegut o románe povedal: "Ak vznikla nejaká biblia dvadsiateho storočia, tak to bola Hlava XXII".
Medzi ďalšie známe Hellerove diela patria: Gold nad zlato (Good as Gold, 1979), Boh vie (God Knows, 1984), Nebolo mi do smiechu (No laughing mater, 1986), Nemaľujte si to (Picture this, 1988), Záverečná! (Closing Time!, 1995), Teraz a vtedy (Now And Then, 1998), Portrét starého umelca (Portrait Of The Artist As An Old Man, 2000), z ktorých cítiť aj veľa autobiografických momentov. Na konte má Heller aj divadelnú hru We Bombed in New Haven (Bombardovali sme New Haven, 1967).
Začiatkom 80. rokov minulého storočia Hellerovi zistili vážne neurologické ochorenie, ktoré úplne atrofovalo jeho svaly a spisovateľ strávil dva roky v nemocnici. Joseph Heller zomrel 12. decembra 1999 v New Yorku na zlyhanie srdca vo veku 76 rokov.
