Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vrcholným dielom tohto zakladateľa talianskej umeleckej prózy je Decamerone.
Autor TASR
Certaldo/Bratislava 21. decembra (TASR) - Taliansky renesančný básnik a spisovateľ Giovanni Boccaccio zomrel 21. decembra pred 640 rokmi.
Prózu jedného zo zakladateľov svetovej renesancie považujú za vzor talianskeho literárneho jazyka, ktorý podstatne ovplyvnil vývoj európskej novely. Vrcholom jeho tvorby je zbierka poviedok Dekameron, majstrovské renesančné dielo presýtené radosťou, humorom, vtipom a erotikou.
Giovanni Boccaccio sa narodil 16. júla (niektoré zdroje uvádzajú 16. júna) 1313 pravdepodobne v talianskom meste Certaldo ako syn zástupcu bankového domu Bardi. Otec venoval synovej výchove a vzdelaniu značnú pozornosť, mladý Boccaccio študoval na neapolskej univerzite. Suché kánonické právo však nevyhovovalo jeho naturelu a štúdium bolo preňho utrpením. Omnoho viac ho zaujali neapolskí humanisti a dvor kráľa Roberta I. z Anjou, ktorý bol centrom raného humanizmu a renesancie.
Múzou a inšpirátorkou pre Boccacciovu počiatočnú romantickú tvorbu bola kráľova nemanželská dcéra Mária d'Aquino. Stretávame sa s ňou pod menom Fiammetty v mnohých jeho básňach, najmä v alegorickej poéme Amorosa visione (Ľúbostná vidina 1341-1342). Do ranného obdobia spisovateľovej tvorby patrí aj román Filocolo (1338), v ktorom Boccaccio rozvádza námet o láske Floria a Biancofiory, veršovaná rozprávka Filostrato (1338) a skladby Ameto či Ninfale Fiesolano (Fiesolské nymfy 1344-1346). Titul Elegia di madonna Fiammetta (Žiaľ pani Plamienky 1343) je považovaný za prvý európsky psychologický román.
Vrcholným dielom tohto zakladateľa talianskej umeleckej prózy je Decamerone (Dekameron 1348-1353), cyklus 100 noviel oslavujúci život. Kniha je bohatým zdrojom informácií o vtedajšom živote v Taliansku, o radostiach a strastiach renesančného človeka, o láske, ktorá môže mať mnoho nečakaným podôb. V tomto klasickom diele renesančnej literatúry Boccaccio odhalil falošnú cnosť, v novelách paroduje stredoveký asketický svetonázor a proti nemu stavia ľudskú zmyslovosť a pozemskosť. Dekameron bol na konci 16. storočia zakázaný ako obscénne dielo, napriek tomu mala jeho umelecká forma veľký vplyv na ďalší vývin talianskej i európskej literatúry.
Boccaccio bol prvým životopiscom Danteho. V La vita di Dante (Život Danteho, 1357-1362) zachytil život a význam svojho učiteľa. Z poverenia mesta Florencie vykladal verejne jeho Božskú komédiu v kostole sv. Štefana.
Giovanni Boccaccio, ktorý zomrel 21. decembra 1375, svoj plodný život prežil najmä v Neapole a vo Florencii, v centre kultúrneho diania. Veľa cestoval a pôsobil v diplomatických službách, ako dôverník Florentskej republiky odchádzal s posolstvom k pápežovi do Avignonu. Nesúhlasil však s oligarchiou vo Florencii a kritizoval nešváry vládnucej vrstvy.
Prózu jedného zo zakladateľov svetovej renesancie považujú za vzor talianskeho literárneho jazyka, ktorý podstatne ovplyvnil vývoj európskej novely. Vrcholom jeho tvorby je zbierka poviedok Dekameron, majstrovské renesančné dielo presýtené radosťou, humorom, vtipom a erotikou.
Giovanni Boccaccio sa narodil 16. júla (niektoré zdroje uvádzajú 16. júna) 1313 pravdepodobne v talianskom meste Certaldo ako syn zástupcu bankového domu Bardi. Otec venoval synovej výchove a vzdelaniu značnú pozornosť, mladý Boccaccio študoval na neapolskej univerzite. Suché kánonické právo však nevyhovovalo jeho naturelu a štúdium bolo preňho utrpením. Omnoho viac ho zaujali neapolskí humanisti a dvor kráľa Roberta I. z Anjou, ktorý bol centrom raného humanizmu a renesancie.
Múzou a inšpirátorkou pre Boccacciovu počiatočnú romantickú tvorbu bola kráľova nemanželská dcéra Mária d'Aquino. Stretávame sa s ňou pod menom Fiammetty v mnohých jeho básňach, najmä v alegorickej poéme Amorosa visione (Ľúbostná vidina 1341-1342). Do ranného obdobia spisovateľovej tvorby patrí aj román Filocolo (1338), v ktorom Boccaccio rozvádza námet o láske Floria a Biancofiory, veršovaná rozprávka Filostrato (1338) a skladby Ameto či Ninfale Fiesolano (Fiesolské nymfy 1344-1346). Titul Elegia di madonna Fiammetta (Žiaľ pani Plamienky 1343) je považovaný za prvý európsky psychologický román.
Vrcholným dielom tohto zakladateľa talianskej umeleckej prózy je Decamerone (Dekameron 1348-1353), cyklus 100 noviel oslavujúci život. Kniha je bohatým zdrojom informácií o vtedajšom živote v Taliansku, o radostiach a strastiach renesančného človeka, o láske, ktorá môže mať mnoho nečakaným podôb. V tomto klasickom diele renesančnej literatúry Boccaccio odhalil falošnú cnosť, v novelách paroduje stredoveký asketický svetonázor a proti nemu stavia ľudskú zmyslovosť a pozemskosť. Dekameron bol na konci 16. storočia zakázaný ako obscénne dielo, napriek tomu mala jeho umelecká forma veľký vplyv na ďalší vývin talianskej i európskej literatúry.
Boccaccio bol prvým životopiscom Danteho. V La vita di Dante (Život Danteho, 1357-1362) zachytil život a význam svojho učiteľa. Z poverenia mesta Florencie vykladal verejne jeho Božskú komédiu v kostole sv. Štefana.
Giovanni Boccaccio, ktorý zomrel 21. decembra 1375, svoj plodný život prežil najmä v Neapole a vo Florencii, v centre kultúrneho diania. Veľa cestoval a pôsobil v diplomatických službách, ako dôverník Florentskej republiky odchádzal s posolstvom k pápežovi do Avignonu. Nesúhlasil však s oligarchiou vo Florencii a kritizoval nešváry vládnucej vrstvy.
