Závislosť od alkoholu, neviazaný spôsob života, striedanie zamestnaní, chudoba a vášeň pre stávkovanie na dostihoch. A samozrejme písanie. To bol Charles Bukowski.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) – Bukowski pil. A nepil málo. Okrem toho však aj písal. A ani v písaní sa rozhodne nekrotil. Vypil a napísal toho tak veľa, že jeho celoživotné krédo "Nesnaž sa", ktoré má vyryté na náhrobnej tabuľke, neznie práve presvedčivo.
Týmito slovami charakterizuje Charlesa Bukowského slovenský spisovateľ Milo Janáč v literárnom časopise Rozum.
Závislosť od alkoholu vypestovaná už od detstva, neviazaný spôsob života, striedanie zamestnaní, chudoba a vášeň pre stávkovanie na dostihoch sprevádzali Bukowského aj jeho literárne postavy, z ktorých je najznámejšie jeho alter ego Henry Chinaski.
Na druhej strane tento svojrázny americký autor spájaný s generáciou beatnikov za sebou zanechal desiatky básnických zbierok, niekoľko románov a hlavne množstvo poviedok napísaných neopakovateľným, drsným no vtipným a istým spôsobom aj láskavým štýlom s údernými krátkymi vetami a brilantnými dialógmi. V nedeľu 16. augusta uplynie 100 rokov od narodenia Charlesa Bukowského.
Henry Charles Bukowski sa narodil ako Heinrich Karl Bukowski 16. augusta 1920 v nemeckom meste Andernach. Jeho matka bola Nemka, otcom bol americký vojak, ktorý tu slúžil po 1. svetovej vojne. Bukowski navštívil svoje rodisko počas autorského čítania v Nemecku. Potešilo ho, keď mu jeho strýko ukázal rodný dom a prezradil mu, že bol sídlom bordelu.
Rodina sa v roku 1924 presťahovala do Spojených štátov amerických. Detstvo Charlesa Bukowského poznamenal zlý vzťah s otcom. Už na škole sa cítil odlišný a izolovaný od okolitého prostredia, k čomu prispievala aj jeho nedokonalá angličtina, pre ktorú bol terčom posmeškov. Už od trinástich rokov kompenzoval problémy alkoholom.
V roku 1936 začal študovať na vyššej strednej škole, potom sa zapísal na vysokú školu Los Angeles City College, kde dva roky študoval literatúru a divadlo a uvažoval aj o novinárskej profesii. V roku 1941 však zo školy odišiel a potĺkal sa po Spojených štátoch. V roku 1944 debutoval poviedkou Dôsledky málo strohého odmietnutia v časopise Story. Ďalšia poviedka mu vyšla v roku 1946, potom sa však ako spisovateľ odmlčal.
V roku 1950 sa na tri roky stal zamestnancom pošty. V roku 1955 doslova zápasil o život, keď mu v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu praskol žalúdočný vred. Krátko po sebe mu zomreli obaja rodičia, pričom skon svojho otca doslova oslavoval.
Literárne sa začal presadzovať až po roku 1960, kedy mu vyšla prvá básnická zbierka. Dokopy ich v rôznych obmenách a vydaniach vyšlo zhruba päťdesiat. Najznámejšími sú zbierky Vtáčik posmievačik, praj mi šťastie (1972), Láska je pes: Básne 1974-1978, či titul Niekedy ste tak sami, až to dáva zmysel mapujúci Bukowského neskoršiu tvorbu. Na Slovensku ako jeho vôbec prvé dielo vyšla v preklade a výbere Daniela Heviera už v roku 1989 zbierka Básne napísané pred skokom z 8. poschodia.
Románov vyšlo Bukowskému dokopy šesť: Poštový úrad (1971), Faktótum (1975), Ženy (1978), Šunkový nárez (1982) a napokon Hollywood (1989) a tesne pred smrťou dokončený román Brak (Pulp) v českom preklade Škvár (1994).
V roku 1981 na základe Bukowského próz nakrútil kontroverzný taliansky režisér Marco Ferreri (Veľká žranica) film Príbehy obyčajného šialenstva (český názov znie Erekce, ejakulace, exhibice a další příběhy obyčejného šílenství, teda spája tituly oboch Bukowského literárnych predlôh).
V roku 1987 podľa Bukowského scenára nakrútil francúzsky režisér iránskeho pôvodu Barbet Schroeder film Štamgast, v ktorom stvárnili hlavné postavy Mickey Rourke a Faye Dunawayová. Práve skúsenosti so vznikom filmu popísal Bukowski v románe Hollywood. Posledný román Škvár – príbeh o neúspešnom a frustrovanom súkromnom detektívovi – je už poznamenaný predtuchou smrti.
V posledných rokoch života bol Bukowski etablovaným spisovateľom, ktorý sa mohol nepretržite venovať literárnej tvorbe, prípadne autorským čítaniam. Po roku 1988 vďaka zdravotným problémom dokonca potlačil svoju alkoholickú závislosť.
„Je príliš ťažké písať prózu, keď piješ, pretože s prózou je veľa práce." Bukowski napokon neraz naznačil, že favorizuje poéziu. „Načo písať román, keď môžem vyjadriť, čo cítim, pár slovami?"
Charles Bukowski zomrel na leukémiu 9. marca 1994. Ako píše Milo Janáč, niektoré jeho citáty doslova zľudoveli a poznajú ich aj čitatelia, ktorí v živote nečítali žiadnu jeho knihu. Jeden z týchto citátov znie: „Možno najväčším výdobytkom človeka je jeho schopnosť umierať. Smrť je víťazstvo. Som mŕtvy, mŕtvy, mŕtvy."
Týmito slovami charakterizuje Charlesa Bukowského slovenský spisovateľ Milo Janáč v literárnom časopise Rozum.
Závislosť od alkoholu vypestovaná už od detstva, neviazaný spôsob života, striedanie zamestnaní, chudoba a vášeň pre stávkovanie na dostihoch sprevádzali Bukowského aj jeho literárne postavy, z ktorých je najznámejšie jeho alter ego Henry Chinaski.
Na druhej strane tento svojrázny americký autor spájaný s generáciou beatnikov za sebou zanechal desiatky básnických zbierok, niekoľko románov a hlavne množstvo poviedok napísaných neopakovateľným, drsným no vtipným a istým spôsobom aj láskavým štýlom s údernými krátkymi vetami a brilantnými dialógmi. V nedeľu 16. augusta uplynie 100 rokov od narodenia Charlesa Bukowského.
Henry Charles Bukowski sa narodil ako Heinrich Karl Bukowski 16. augusta 1920 v nemeckom meste Andernach. Jeho matka bola Nemka, otcom bol americký vojak, ktorý tu slúžil po 1. svetovej vojne. Bukowski navštívil svoje rodisko počas autorského čítania v Nemecku. Potešilo ho, keď mu jeho strýko ukázal rodný dom a prezradil mu, že bol sídlom bordelu.
Rodina sa v roku 1924 presťahovala do Spojených štátov amerických. Detstvo Charlesa Bukowského poznamenal zlý vzťah s otcom. Už na škole sa cítil odlišný a izolovaný od okolitého prostredia, k čomu prispievala aj jeho nedokonalá angličtina, pre ktorú bol terčom posmeškov. Už od trinástich rokov kompenzoval problémy alkoholom.
V roku 1936 začal študovať na vyššej strednej škole, potom sa zapísal na vysokú školu Los Angeles City College, kde dva roky študoval literatúru a divadlo a uvažoval aj o novinárskej profesii. V roku 1941 však zo školy odišiel a potĺkal sa po Spojených štátoch. V roku 1944 debutoval poviedkou Dôsledky málo strohého odmietnutia v časopise Story. Ďalšia poviedka mu vyšla v roku 1946, potom sa však ako spisovateľ odmlčal.
V roku 1950 sa na tri roky stal zamestnancom pošty. V roku 1955 doslova zápasil o život, keď mu v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu praskol žalúdočný vred. Krátko po sebe mu zomreli obaja rodičia, pričom skon svojho otca doslova oslavoval.
Literárne sa začal presadzovať až po roku 1960, kedy mu vyšla prvá básnická zbierka. Dokopy ich v rôznych obmenách a vydaniach vyšlo zhruba päťdesiat. Najznámejšími sú zbierky Vtáčik posmievačik, praj mi šťastie (1972), Láska je pes: Básne 1974-1978, či titul Niekedy ste tak sami, až to dáva zmysel mapujúci Bukowského neskoršiu tvorbu. Na Slovensku ako jeho vôbec prvé dielo vyšla v preklade a výbere Daniela Heviera už v roku 1989 zbierka Básne napísané pred skokom z 8. poschodia.
Románov vyšlo Bukowskému dokopy šesť: Poštový úrad (1971), Faktótum (1975), Ženy (1978), Šunkový nárez (1982) a napokon Hollywood (1989) a tesne pred smrťou dokončený román Brak (Pulp) v českom preklade Škvár (1994).
V roku 1981 na základe Bukowského próz nakrútil kontroverzný taliansky režisér Marco Ferreri (Veľká žranica) film Príbehy obyčajného šialenstva (český názov znie Erekce, ejakulace, exhibice a další příběhy obyčejného šílenství, teda spája tituly oboch Bukowského literárnych predlôh).
V roku 1987 podľa Bukowského scenára nakrútil francúzsky režisér iránskeho pôvodu Barbet Schroeder film Štamgast, v ktorom stvárnili hlavné postavy Mickey Rourke a Faye Dunawayová. Práve skúsenosti so vznikom filmu popísal Bukowski v románe Hollywood. Posledný román Škvár – príbeh o neúspešnom a frustrovanom súkromnom detektívovi – je už poznamenaný predtuchou smrti.
V posledných rokoch života bol Bukowski etablovaným spisovateľom, ktorý sa mohol nepretržite venovať literárnej tvorbe, prípadne autorským čítaniam. Po roku 1988 vďaka zdravotným problémom dokonca potlačil svoju alkoholickú závislosť.
„Je príliš ťažké písať prózu, keď piješ, pretože s prózou je veľa práce." Bukowski napokon neraz naznačil, že favorizuje poéziu. „Načo písať román, keď môžem vyjadriť, čo cítim, pár slovami?"
Charles Bukowski zomrel na leukémiu 9. marca 1994. Ako píše Milo Janáč, niektoré jeho citáty doslova zľudoveli a poznajú ich aj čitatelia, ktorí v živote nečítali žiadnu jeho knihu. Jeden z týchto citátov znie: „Možno najväčším výdobytkom človeka je jeho schopnosť umierať. Smrť je víťazstvo. Som mŕtvy, mŕtvy, mŕtvy."