Jasenová/Bratislava 17. mája (TASR) – Martin Kukučín patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského literárneho realizmu. Hrdinov svojich próz hľadal medzi ľuďom a práve videnie skutočnosti očami dedinského človeka sa stalo východiskom jeho novátorstva, ktorým priviedol slovenskú prozaickú tvorbu na prah jej modernej epochy. Mnohé jeho diela boli preložené do viacerých jazykov a mnohé jeho príbehy boli sfilmované. V nedeľu 17. mája uplynie od narodenia spisovateľa a lekára Martina Kukučína 160 rokov.

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 na Orave, v dedine Jasenová v rodine slobodných sedliakov. Po absolvovaní stredoškolských štúdií na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine, Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom sa vrátil do rodnej dediny, kde v rokoch 1878 až 1884 pôsobil ako učiteľ.

Počas svojho života sa Martin Kukučín vždy rád vracal k svojej rodnej obci. V jej archívoch pamätníci spomínajú, že "keď odchádzal na lýceum stále hľadel z čoraz väčšej vzdialenosti na trochu krivú jasenovskú vežičku kostolíka. A keď mu zmizol pred očami vrchol kostola so železným kohútom, prvý raz sa mu vytlačila z očí slza. Slza patriaca Jasenovej."

Pôvodne sa chcel Martin Kukučín prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, ale napokon sa po maturite v Šoproni rozhodol v roku 1885 pre štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ktoré ukončil v roku 1893. Počas vysokoškolských štúdií sa aktívne zúčastňoval na činnosti kultúrneho spolku slovenských študentov Detvan, ktorého bol dva roky aj predsedom.

Po skončení vysokej školy sa pokúšal o prax vo svojej domovine, ale neúspešne a tak prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didoličovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač, kde pôsobil od 6. januára 1894 do 2. júna 1907.

Z Dalmácie sa so svojou manželkou Periciou Didoličovou vysťahoval do Južnej Ameriky – do Čile. Po ročnom pobyte v Santiagu, kde v tamojšej nemocnici zložil nostrifikačné skúšky, odišiel do najjužnejšieho čilského mesta na pevnine Punta Arenas. Tam sa 14. decembra 1908 usadil medzi chorvátskymi vysťahovalcami a venoval sa najmä lekárskej praxi. Dokonca sa stal prvým lekárom Červeného kríža v Patagónii, kde dodnes vnímajú Kukučína ako veľkého humanistu a ľudomila.

Hoci počas 15 rokov strávených za Atlantikom stratil kontakt so Slovenskom, po vzniku Československej republiky začal pomýšľať na návrat do vlasti. Stalo sa tak v roku 1922. V rokoch 1923 až 1925 žil striedavo v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine. 

Literárne činný bol Martin Kukučín od roku 1883, keď začal publikovať krátke črty a poviedky najmä z dedinského prostredia ako napríklad Na hradskej ceste, Veľkou lyžicou, Sviatočné dumy, Tri roje cez deň, Hody, Hajtman. V dielach sa spočiatku vracal do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, ale zároveň podával obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania.

Vrchol jeho poviedkovej tvorby predstavujú diela Rysavá jalovica (1885), Neprebudený (1886), Mladé letá (1889), Keď báčik z Chochoľova umrie (1890), Na podkonickom bále (1891), Koniec a začiatok (1892) a Dies irae (1894).

Po niekoľkých poviedkach a cestopisných črtách napísal v Dalmácii román Dom v stráni (1903 — 1904), zachytávajúci nielen príbeh nerovnej lásky mladého statkára a sedliackeho dievčaťa vopred odsúdenej na neúspech, ale aj postupný rozklad patriarchálneho sedliactva. Týmto dielom, ktoré sa považuje za najlepšie románové dielo v slovenskej literatúre pred rokom 1918 založil Martin Kukučín tradíciu dedinského románu.

Tvoriť neprestal ani v Južnej Amerike a po návrate do Európy vydal cestopis Prechádzky po Patagónii (1922), Mladé letá (1922) a rozsiahle päťzväzkové dielo Mať volá (1926-1927).

V apríli 1928 Martin Kukučín ochorel na zápal pľúc, na ktorý v nemocnici v chorvátskom Pakraci 21. mája 1928 zomrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke Didoličovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj. Jeho telesné pozostatky boli ešte v roku 1928 prevezené na Slovensko a 29. októbra 1928 uložené na Národnom cintoríne v Martine.

Podľa Martina Kukučína je pomenovaná poliklinika v čilskom meste Punta Arenas, meno Kukučín nesie aj planétka s číslom 23444. V jeho rodnom dome v Jasenovej je zriadené múzeum, ktoré bolo v roku 2010 obnovené a expozícia doplnená o dovtedy absentujúcu literárnu časť.