Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prozaička, poetka, dramatička a autorka kníh pre deti Jana Bodnárová sa venuje aj tvorbe videoperformancií, ktoré prezentovala napríklad v Londýne, Varšave, Budapešti či v Novom Sade.
Autor TASR
Jakubovany/Bratislava 21. júna (TASR) - Spisovateľka, dramatička, scenáristka, autorka kníh pre deti Jana Bodnárová patrí už 30 rokov medzi výrazné slovenské autorky strednej generácie. Čitateľov, ale aj kritiku zaujala už knižným debutom - zbierkou poviedok Aféra rozumu (1990), za ktorú dostala Cenu Ivana Krasku. Prozaička Jana Bodnárová, ktorej prózy sa trikrát ocitli vo finálovej desiatke prestížnej literárnej súťaže Anasoft litera (2009, 2019, 2020), bude mať v nedeľu 21. júna 70 rokov.
Podľa filozofky a spisovateľky Etely Farkašovej pôsobia Bodnárovej prózy niektorými vonkajšími znakmi postmoderne. Vyznačujú sa totiž fragmentárnosťou, prelínaním časov, včleňovaním cudzích a cudzojazyčných subtextov, nelineárnosťou či kaleidoskopickým rozprávaním. Postavy v jej dielach však podľa Farkašovej "nosia v sebe túžbu po veľkom, utajenom celku, po harmónii a poriadku, po pevných bodoch, oporách… Ilúzia, fikcia, imaginácia sú neodčleniteľné od 'reálneho' života Bodnárovej postáv, medzera medzi nimi je niekedy taká malá, že postavy vnímajú neraz svoj (cudzí) život ako film – a naopak, film sa pre ne občas stáva skutočnejším ako sama skutočnosť."
Jana Bodnárová sa narodila 21. júna 1950 v Jakubovanoch. Maturovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1968-1976 študovala dejiny umenia (krátko aj knihovedu a latinčinu) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracovala ako pamiatkarka pri záchrane umelecko-historických pamiatok v Prešove a písala odborné články a štúdie o výtvarnom umení.
Knižne debutovala v roku 1990 zbierkou poviedok Aféra rozumu, za ktorú dostala Cenu Ivana Krasku. Podľa poviedky Smutný valčík z tejto knihy nakrútil režisér Jaroslav Rihák v roku 1997 rovnomenný televízny film.
V zobrazovaní ženských postáv, ktorých vnútorný svet je v kontraste so surovosťou vonkajšieho sveta, pokračovala aj v nasledujúcej knihe Neviditeľná sfinga z roku 1991. Úvodnú prózu Fragmenty z malomesta z tejto knihy prepísala do scenára pre televízny film, ktorý režíroval Peter Mikulík (r. 2000). V roku 1991 sa predstavila aj ako poetka básnickou knihou Terra nova.
Prémiu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) dostala za prózu Z denníkov Idy V. (1993). O dva roky neskôr vydala ďalšiu básnickú zbierku Še-po-ty (1995).
V druhej polovici 90. rokov minulého storočia Bodnárovej vyšli prózy bleskosvetlo/bleskotma, Závojovaná žena (obe 1996), 2 cesty (1999), autorka však predstavila aj knihy pre deti: Roztrhnuté korálky (1995), Dievčatko z veže (1999).
Tvorbe pre deti sa venovala aj v nasledujúcom období, keď vydala knihy Malí, väčší, ešte väčší (2000), Barborkino kino (2001) a Čo som videla pri jazere/Was ich am see zu sehen bekam (2003), čo je dvojjazyčné dielo v spoluautorstve s výtvarníkom Jurajom Bartuszom.
Jej detskú knihu O strome, ktorý bol na ceste (2006) zaradila Bibiana medzi najlepšie knihy vtedajšej jari. Detskému čitateľovi venovala aj ďalšie publikácie Koníky v cvale (2009), Trinásť (2012), Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy (2014) a Sabínkine prázdniny (2019).
V tvorbe pre dospelých pokračovala Bodnárová prózami Tiene papradia (2002), Insomnia (2005). Do finálovej desiatky prestížnej literárnej súťaže Anasoft litera sa prvýkrát dostala v roku 2009 knihou Takmer neviditeľná (2008).
V roku 2016 jej vyšiel čitateľsky úspešný román Náhrdelník/Obojok, za ktorý dostala Cenu Literárnej akadémie (Panta Rhei Awards). O dva roky sa prezentovala minimalistickou zbierkou prozaických fragmentov NOCturná, ktorou sa druhýkrát v roku 2019 ocitla vo finálovej desiatke Anasoft litera. Do finálovej desiatky odborná porota zaradila v roku 2020 aj Bodnárovej román Koža (2019).
Jana Bodnárová patrí aj medzi plodné a úspešné dramatičky či autorky rozhlasových hier. Začiatok 90. rokov napísala hry Spiace mesto, Kozoroh, Nohy. Divadelnú hru Sobotná noc (2003) inscenoval činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove a dráma Kurz orientálneho tanca (2005) sa stala víťaznou hrou v súťaži DRÁMA 2005.
Medzi jej zrealizované rozhlasové hry patria napríklad Interview (1991), Mlčanie Emilky D. (1992), Ona (2002), Hra pre 2 hlasy, melanchóliu a piesne, Kto klope na dvere (obe 2005).
Prozaička, poetka, dramatička a autorka kníh pre deti Jana Bodnárová sa venuje aj tvorbe videoperformancií, ktoré prezentovala napríklad v Londýne, Varšave, Budapešti či v Novom Sade.
Podľa filozofky a spisovateľky Etely Farkašovej pôsobia Bodnárovej prózy niektorými vonkajšími znakmi postmoderne. Vyznačujú sa totiž fragmentárnosťou, prelínaním časov, včleňovaním cudzích a cudzojazyčných subtextov, nelineárnosťou či kaleidoskopickým rozprávaním. Postavy v jej dielach však podľa Farkašovej "nosia v sebe túžbu po veľkom, utajenom celku, po harmónii a poriadku, po pevných bodoch, oporách… Ilúzia, fikcia, imaginácia sú neodčleniteľné od 'reálneho' života Bodnárovej postáv, medzera medzi nimi je niekedy taká malá, že postavy vnímajú neraz svoj (cudzí) život ako film – a naopak, film sa pre ne občas stáva skutočnejším ako sama skutočnosť."
Jana Bodnárová sa narodila 21. júna 1950 v Jakubovanoch. Maturovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1968-1976 študovala dejiny umenia (krátko aj knihovedu a latinčinu) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracovala ako pamiatkarka pri záchrane umelecko-historických pamiatok v Prešove a písala odborné články a štúdie o výtvarnom umení.
Knižne debutovala v roku 1990 zbierkou poviedok Aféra rozumu, za ktorú dostala Cenu Ivana Krasku. Podľa poviedky Smutný valčík z tejto knihy nakrútil režisér Jaroslav Rihák v roku 1997 rovnomenný televízny film.
V zobrazovaní ženských postáv, ktorých vnútorný svet je v kontraste so surovosťou vonkajšieho sveta, pokračovala aj v nasledujúcej knihe Neviditeľná sfinga z roku 1991. Úvodnú prózu Fragmenty z malomesta z tejto knihy prepísala do scenára pre televízny film, ktorý režíroval Peter Mikulík (r. 2000). V roku 1991 sa predstavila aj ako poetka básnickou knihou Terra nova.
Prémiu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) dostala za prózu Z denníkov Idy V. (1993). O dva roky neskôr vydala ďalšiu básnickú zbierku Še-po-ty (1995).
V druhej polovici 90. rokov minulého storočia Bodnárovej vyšli prózy bleskosvetlo/bleskotma, Závojovaná žena (obe 1996), 2 cesty (1999), autorka však predstavila aj knihy pre deti: Roztrhnuté korálky (1995), Dievčatko z veže (1999).
Tvorbe pre deti sa venovala aj v nasledujúcom období, keď vydala knihy Malí, väčší, ešte väčší (2000), Barborkino kino (2001) a Čo som videla pri jazere/Was ich am see zu sehen bekam (2003), čo je dvojjazyčné dielo v spoluautorstve s výtvarníkom Jurajom Bartuszom.
Jej detskú knihu O strome, ktorý bol na ceste (2006) zaradila Bibiana medzi najlepšie knihy vtedajšej jari. Detskému čitateľovi venovala aj ďalšie publikácie Koníky v cvale (2009), Trinásť (2012), Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy (2014) a Sabínkine prázdniny (2019).
V tvorbe pre dospelých pokračovala Bodnárová prózami Tiene papradia (2002), Insomnia (2005). Do finálovej desiatky prestížnej literárnej súťaže Anasoft litera sa prvýkrát dostala v roku 2009 knihou Takmer neviditeľná (2008).
V roku 2016 jej vyšiel čitateľsky úspešný román Náhrdelník/Obojok, za ktorý dostala Cenu Literárnej akadémie (Panta Rhei Awards). O dva roky sa prezentovala minimalistickou zbierkou prozaických fragmentov NOCturná, ktorou sa druhýkrát v roku 2019 ocitla vo finálovej desiatke Anasoft litera. Do finálovej desiatky odborná porota zaradila v roku 2020 aj Bodnárovej román Koža (2019).
Jana Bodnárová patrí aj medzi plodné a úspešné dramatičky či autorky rozhlasových hier. Začiatok 90. rokov napísala hry Spiace mesto, Kozoroh, Nohy. Divadelnú hru Sobotná noc (2003) inscenoval činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove a dráma Kurz orientálneho tanca (2005) sa stala víťaznou hrou v súťaži DRÁMA 2005.
Medzi jej zrealizované rozhlasové hry patria napríklad Interview (1991), Mlčanie Emilky D. (1992), Ona (2002), Hra pre 2 hlasy, melanchóliu a piesne, Kto klope na dvere (obe 2005).
Prozaička, poetka, dramatička a autorka kníh pre deti Jana Bodnárová sa venuje aj tvorbe videoperformancií, ktoré prezentovala napríklad v Londýne, Varšave, Budapešti či v Novom Sade.
