Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dramatik, ktorého hry sa uvádzali nielen na československých javiskách, mal po roku 1968 zákaz publikovať za svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) - Prozaik, dramatik a divadelný teoretik Peter Karvaš sa dožil perzekúcie počas dvoch totalitných režimov. Počas vojnového tzv. Slovenského štátu bol internovaný do pracovného tábora a po roku 1968 bol zase potrestaný zákazom publikovať za svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk do Československa. Od úmrtia literáta Petra Karvaša uplynulo dnes 28. novembra 15 rokov.
Poviedky
Z jeho rozsiahleho prozaického a dramatického diela sú známe napríklad humoristicko-satirické poviedkové knihy Čert nespí, Čertovo kopýtko či Humoresky a kratochvíle. Je autorom povstaleckého románu Noc v mojom meste, či novely V hniezde. Ťažisko jeho tvorby však tvorili rozhlasové a divadelné hry ako napríklad Hanibal pred bránami, Antigona a tí druhí, Jazva alebo Súkromná oslava.
Vnuk maliara
Peter Karvaš sa narodil 25. apríla 1920 v Banskej Bystrici. Vnuk maliara Dominika Skuteckého najskôr študoval na pražskej technike, po vzniku vojnovej Slovenskej republike sa vrátil na Slovensko a štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave dokončil až po vojne. Pre svoj židovský pôvod sa dostal do pracovného tábora. Slovenské národné povstanie (SNP) ho zastihlo v Martine v Matici slovenskej, kde pracoval v tlačiarni Neografia. Stal sa komentátorom a hlásateľom banskobystrického Slobodného slovenského vysielača ako aj partizánom. Povstalecké zážitky výrazne ovplyvnili jeho prozaickú i dramatickú tvorbu.
Po druhej svetovej vojne pôsobil ako dramaturg Slovenského národného divadla (SND), Novej scény a Československého rozhlasu v Bratislave, kultúrny atašé v rumunskej Bukurešti a na Povereníctve školstva, vied a umení. V rokoch 1968-1974 prednášal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave divadelnú vedu.
Pseudonymy
Literárne činný bol od roku 1937. Prvé diela publikoval v českom Studentskom časopise, vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945).
Zákaz publikovať
Dramatik, ktorého hry sa uvádzali nielen na československých javiskách, mal po roku 1968 zákaz publikovať za svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V roku 1969 ho vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorej členom bol od roku 1945. Oficiálnou socialistickou kritikou neboli už jeho diela a literárni hrdinovia hodnotení kladne, dostávali sa do rozporu s ideovými princípmi socialistického realizmu.
Teória literatúry
Na pôde Výskumného ústavu kultúry sa venoval teórii literatúry. Na tému teórie drámy napísal viacero štúdií (Úvod do základných problémov divadla, Zamyšlení nad dramatem, Zamyšlení nad dramaturgií – obe vyšli iba v češtine, Priestory v divadle a divadlo v priestore a iné). Závažné sú aj jeho teoretické práce o rozhlase a televízii, najmä diela Kapitolky o rozhlase, Umenie drámy a fenomén televízie, Rozhlasové umenie v epoche televízie. Ako dramatik sa vrátil na divadelnú scénu až po roku 1989.
Peter Karvaš zomrel 28. novembra 1999 v Bratislave vo veku 79 rokov.
Poviedky
Z jeho rozsiahleho prozaického a dramatického diela sú známe napríklad humoristicko-satirické poviedkové knihy Čert nespí, Čertovo kopýtko či Humoresky a kratochvíle. Je autorom povstaleckého románu Noc v mojom meste, či novely V hniezde. Ťažisko jeho tvorby však tvorili rozhlasové a divadelné hry ako napríklad Hanibal pred bránami, Antigona a tí druhí, Jazva alebo Súkromná oslava.
Vnuk maliara
Peter Karvaš sa narodil 25. apríla 1920 v Banskej Bystrici. Vnuk maliara Dominika Skuteckého najskôr študoval na pražskej technike, po vzniku vojnovej Slovenskej republike sa vrátil na Slovensko a štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave dokončil až po vojne. Pre svoj židovský pôvod sa dostal do pracovného tábora. Slovenské národné povstanie (SNP) ho zastihlo v Martine v Matici slovenskej, kde pracoval v tlačiarni Neografia. Stal sa komentátorom a hlásateľom banskobystrického Slobodného slovenského vysielača ako aj partizánom. Povstalecké zážitky výrazne ovplyvnili jeho prozaickú i dramatickú tvorbu.
Po druhej svetovej vojne pôsobil ako dramaturg Slovenského národného divadla (SND), Novej scény a Československého rozhlasu v Bratislave, kultúrny atašé v rumunskej Bukurešti a na Povereníctve školstva, vied a umení. V rokoch 1968-1974 prednášal na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave divadelnú vedu.
Pseudonymy
Literárne činný bol od roku 1937. Prvé diela publikoval v českom Studentskom časopise, vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945).
Zákaz publikovať
Dramatik, ktorého hry sa uvádzali nielen na československých javiskách, mal po roku 1968 zákaz publikovať za svoj odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. V roku 1969 ho vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorej členom bol od roku 1945. Oficiálnou socialistickou kritikou neboli už jeho diela a literárni hrdinovia hodnotení kladne, dostávali sa do rozporu s ideovými princípmi socialistického realizmu.
Teória literatúry
Na pôde Výskumného ústavu kultúry sa venoval teórii literatúry. Na tému teórie drámy napísal viacero štúdií (Úvod do základných problémov divadla, Zamyšlení nad dramatem, Zamyšlení nad dramaturgií – obe vyšli iba v češtine, Priestory v divadle a divadlo v priestore a iné). Závažné sú aj jeho teoretické práce o rozhlase a televízii, najmä diela Kapitolky o rozhlase, Umenie drámy a fenomén televízie, Rozhlasové umenie v epoche televízie. Ako dramatik sa vrátil na divadelnú scénu až po roku 1989.
Peter Karvaš zomrel 28. novembra 1999 v Bratislave vo veku 79 rokov.
