Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iľja Erenburg sa narodil 27. januára 1891 v ukrajinskom Kyjeve v rodine zo strednej triedy.
Autor TASR
Moskva/Bratislava 31. augusta (TASR) - Ruský spisovateľ, publicista a reportér Iľja Erenburg žil dlhé roky v zahraničí, najmä vo Francúzsku a bol korešpondentom niekoľkých ruských periodík. Od jeho úmrtia uplynie vo štvrtok 31. augusta 50 rokov.
Iľja Erenburg sa narodil 27. januára 1891 v ukrajinskom Kyjeve v rodine zo strednej triedy. Vyrastal v ruskej Moskve. Za revolučné aktivity sa ako mladík dostal do väzenia, potom emigroval do francúzskeho Paríža, kde sa v ruských emigrantských kruhoch zoznámil s revolucionárom Vladimirom Iľjičom Leninom. V Paríži začal publikovať poéziu.
Počas prvej svetovej vojny bol frontovým korešpondentom. Do Ruska sa vrátil v roku 1917. Zažil občiansku vojnu a do roku 1921 lavíroval medzi podporou a odmietaním boľševikov. Opäť odcestoval do Európy, žil vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku. Publikoval svoj prvý román, ktorý sa všeobecne považuje za jeho najlepšie dielo – filozofickú satiru Neobyčajné dobrodružstvá Julia Jurenita a jeho žiakov (1922).
Do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa vrátil po roku 1924, uchytil sa v literárnych kruhoch a onedlho ho Moskva vyslala do zahraničia, kde ako dopisovateľ písal pre sovietske noviny. Žil najmä v Španielsku a vo Francúzsku. Do Sovietskeho zväzu sa vrátil v roku 1941 a za román Pád Paríža ostro útočiaci proti Západu získal v roku 1942 Stalinovu cenu. Počas druhej svetovej vojny produkoval protinemecké propagandistické články a letáky pre sovietskych vojakov na fronte.
Okrem novinových článkov a románov Erenburg písal poéziu, eseje, reportáže a memoáre. Po akceptácii sovietskeho režimu prispôsobil svoj štýl požiadavkám doby. Na rozdiel od iných spisovateľov a umelcov sa vyhol perzekúciám a mohol sa tešiť zo života na výslní. Získal aj druhú Stalinovu cenu za román Búrka. V trojzväzkovom diele Ľudia, roky, život, ktoré vyšlo až po Stalinovej smrti, sa vyrovnal so svojím dlhom voči stalinskej ére. Okrem iných tém sa v ňom zameral na spisovateľov, ku ktorým osud nebol taký priaznivý ako k nemu - zmizli napríklad počas stalinských čistiek. Z pazúrov cenzúry sa vyšmykol a ostal až do svojej smrti prominentným sovietskym autorom.
Iľja Erenburg zomrel 31. augusta 1967 v Moskve vo veku 76 rokov.
Iľja Erenburg sa narodil 27. januára 1891 v ukrajinskom Kyjeve v rodine zo strednej triedy. Vyrastal v ruskej Moskve. Za revolučné aktivity sa ako mladík dostal do väzenia, potom emigroval do francúzskeho Paríža, kde sa v ruských emigrantských kruhoch zoznámil s revolucionárom Vladimirom Iľjičom Leninom. V Paríži začal publikovať poéziu.
Počas prvej svetovej vojny bol frontovým korešpondentom. Do Ruska sa vrátil v roku 1917. Zažil občiansku vojnu a do roku 1921 lavíroval medzi podporou a odmietaním boľševikov. Opäť odcestoval do Európy, žil vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku. Publikoval svoj prvý román, ktorý sa všeobecne považuje za jeho najlepšie dielo – filozofickú satiru Neobyčajné dobrodružstvá Julia Jurenita a jeho žiakov (1922).
Do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa vrátil po roku 1924, uchytil sa v literárnych kruhoch a onedlho ho Moskva vyslala do zahraničia, kde ako dopisovateľ písal pre sovietske noviny. Žil najmä v Španielsku a vo Francúzsku. Do Sovietskeho zväzu sa vrátil v roku 1941 a za román Pád Paríža ostro útočiaci proti Západu získal v roku 1942 Stalinovu cenu. Počas druhej svetovej vojny produkoval protinemecké propagandistické články a letáky pre sovietskych vojakov na fronte.
Okrem novinových článkov a románov Erenburg písal poéziu, eseje, reportáže a memoáre. Po akceptácii sovietskeho režimu prispôsobil svoj štýl požiadavkám doby. Na rozdiel od iných spisovateľov a umelcov sa vyhol perzekúciám a mohol sa tešiť zo života na výslní. Získal aj druhú Stalinovu cenu za román Búrka. V trojzväzkovom diele Ľudia, roky, život, ktoré vyšlo až po Stalinovej smrti, sa vyrovnal so svojím dlhom voči stalinskej ére. Okrem iných tém sa v ňom zameral na spisovateľov, ku ktorým osud nebol taký priaznivý ako k nemu - zmizli napríklad počas stalinských čistiek. Z pazúrov cenzúry sa vyšmykol a ostal až do svojej smrti prominentným sovietskym autorom.
Iľja Erenburg zomrel 31. augusta 1967 v Moskve vo veku 76 rokov.
