Nižný Novgorod/Bratislava 28. marca (TASR) - Prežil ťažké detstvo, no stal sa jedným z najznámejších ruských spisovateľov. Od narodenia prozaika, básnika a dramatika Maxima Gorkého uplynie v stredu 28. marca 150 rokov.

Maxim Gorkij, vlastným menom Alexej Maximovič Peškov, sa narodil 28. marca 1868 v Nižnom Novgorode, v rodine truhlára. Matka ho dala na výchovu k despotickému starému otcovi. V roku 1879 zomrela, takže 11-ročný budúci spisovateľ sa stal sirotou a musel sa živiť sám. Bol poslíčkom v obchode, umýval riad na volžskom parníku, pracoval v prístave aj v pekárni. Od pätnástich rokov sa túlal po Rusku, vzdelával sa ako samouk a vtedy sa tiež zapojil do revolučného hnutia.

Uchádzal sa o štúdium na univerzite v Kazani (1884), keď ho neprijali, pracoval v tamojšej pekárni. V roku 1887 sa pokúsil o samovraždu. O dva roky neskôr ho nakrátko uväznili pre styky s revolučným hnutím.

V roku 1891 sa opäť vydal na cestu po Rusku a už o rok neskôr literárne debutoval pod pseudonymom Gorkij (Horký) poviedkou Makar Čudra. Nasledovala dvojzväzková zbierka poviedok Črty a poviedky I. a II., ktorá už zaznamenala svetový ohlas.

V poviedkach vychádzajúcich aj z vlastných zážitkov priniesol dovtedy prehliadaného hrdinu z dna spoločnosti, slobodomyseľného rebela a novoromantického osamelého bojovníka. Známym sa stal aj revolučno romantickými básňami, napríklad Pieseň o sokolovi, Pieseň o búrlivákovi, Váreňka Olesovová.

Sociálnu nespravodlivosť vo vtedajšom Rusku zachytávajú aj jeho diela Foma Gordejev (1899) a predovšetkým divadelná hra Na dne (1902) ktorá sa v Berlíne dočkala piatich stoviek repríz.

V roku 1905 bol pre účasť na revolúcii väznený, potom odišiel do exilu a cez Berlín a Paríž putoval do Spojených štátov amerických. Práve tu v roku 1906 napísal svoje najznámejšie dielo Matka.

Až do roku 1913 žil v Taliansku na Capri. Tu sa rodili jeho ďalšie diela a začal tiež pracovať na autobiografickej trilógii Detstvo (1913-1914), Do Sveta (alebo tiež Medzi ľuďmi, 1915-1916) a Moje univerzity (1922-1923).

Z Capri sa po cárskej amnestii vrátil do Ruska. Počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie sa stal oponentom boľševikov. Vo svojich článkoch nazval boľševickú revolúciu za predčasný a katastrofálny experiment a vyzýval na zjednotenie demokratických síl Ruska. Znovu opustil rodnú krajinu a žil v Nemecku, istý čas aj v českých kúpeľoch Mariánské Lázně, kde si liečil tuberkulózu. Usadil sa v talianskom Sorrente.

Na pozvanie Josifa Vissarianoviča Stalina po roku 1928 viackrát navštívil Sovietsky zväz a napokon sa z fašistického Talianska natrvalo vrátil do vlasti, kde sa intenzívne venoval literárnej aj politickej činnosti. V roku 1934 Gorkého zvolili za predsedu zväzu spisovateľov.

Maxim Gorkij zomrel 18. júna 1936 na zápal pľúc. Jeho smrť sa spájala so špekuláciami a zazneli aj obvinenia, že bol zavraždený resp. odstránený stalinským režimom. Na úmrtí sa však mohol podpísať aj fakt, že spisovateľ trpel tuberkulózou a bol silný fajčiar.

Jeden zo zakladateľov socialistického realizmu patril s piatimi nomináciami na Nobelovu cenu za literatúru medzi najslávnejších ruských spisovateľov.