Hlboké/Bratislava 16. januára (TASR) - Spisovateľ, básnik, literárny kritik, redaktor a publicista Svetozár Hurban Vajanský bol výraznou postavou slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia. V pondelok 16. januára uplynie 170 rokov od jeho narodenia.

Významné miesto v slovenskej literatúre si vyslúžil ako autor poézie a prózy iniciujúci svojimi textami jej nové vývinové obdobie. Stal sa dôležitým reprezentantom literárneho realizmu, pričom pretrvávajúcou ústrednou témou jeho diel boli možnosti obnovy slovenského národného života a jeho podoby.

Svetozár Hurban Vajanský sa narodil 16. januára 1847 na fare v Hlbokom ako syn významného národovca Jozefa Miloslava Hurbana a Anny Jurkovičovej. Vyrastal v prostredí, kde vládol duch silného národného povedomia a kde sa štúrovská ideológia stretávala so zahraničnou literatúrou. Veľmi skoro sa začal pokúšať o vlastnú literárnu tvorbu, už ako desaťročný prispieval do časopisu Zrnká a neskôr počas celého štúdia tvoril rukopisné, prevažne básnické súbory. Po maturite na gymnáziu v Banskej Bystrici študoval Vajanský na právnickej akadémii v Bratislave, pretože v znalosti práva videl možnosť účinne pomáhať národnej veci. Ako advokát pôsobil v Trnave, Budapešti (dnes Maďarsko), Bratislave i vo Viedni (dnes Rakúsko), až si napokon otvoril vlastnú prax v Skalici. V roku 1878 ho povolali do vojenskej služby, po návrate sa už k advokátskemu povolaniu nevrátil. Usadil sa v Martine, kde sa stal redaktorom Národných novín. Na tomto mieste zotrval až do konca života, popri tom sa venoval aj iným aktivitám. Obnovil a neskôr redigoval Slovenské pohľady, svoju publikačnú činnosť zintenzívnil tiež v časopise Orol. Od roku 1894 až do svojej smrti bol tajomníkom ženského spolku Živena. Patril k hlavným predstaviteľom konzervatívneho martinského vedenia Slovenskej národnej strany (SNS).

Vajanského postoje profilovali roky najťažšieho národnostného útlaku po zrušení slovenských gymnázií, Matice slovenskej (MS) a úplného negovania existencie slovenského národa zo strany predstaviteľov maďarských vládnucich tried. Spisovateľ na to reagoval húževnatou obranou národného programu štúrovcov, hlavne idey samobytnosti slovenského národa. Proti maďarizačným útokom sa vzoprel najmä vtedy, keď mu maďarské úrady zakázali účasť na odhalení pamätníka venovaného jeho otcovi. Túto skúsenosť zúročil v próze Hyenizmus v Uhrách, ktorou si "vyslúžil" rok väzenia.

Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa Svetozár Hurban Vajanský stal jednou z vedúcich postáv nastupujúcej generácie realistických spisovateľov. Vo svojich dielach briskne reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa, či boja za zachovanie národa. Zdôrazňoval rovnocennosť kritiky s umeleckou literatúrou. S veľkým ohlasom sa stretli jeho básnické zbierky Tatry a more (1880), Spod jarma (1884), či Verše (1890) a tiež celý rad prozaických diel a románov, medzi inými Duchovia sudov (1874), Kandidát (1881), Letiace tiene (1883), Suchá ratolesť (1884), Koreň a výhonky (1895-1896 Slov. pohľady, knižne 1908) a ďalšie. Prenikavé boli jeho rozbory diel ruskej literatúry, najmä I.S. Turgeneva a L.N. Tolstého. Vynikol aj ako literárny a divadelný kritik i podporovateľ národného emancipačného hnutia slovenských žien. Keď sa však ženy naozaj postavili za svoje práva a nestáli už tak jasne "po boku muža a národa", boli reakcie ich mužských kolegov vrátane Vajanského ostré a odsudzujúce.

Popredný slovenský literát Svetozár Hurban Vajanský zomrel 17. augusta 1916 v Martine vo veku 69 rokov, pochovaný je na miestnom Národnom cintoríne.