Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Adolf I. Dobriansky bol významným politikom, publicistom a vedúcou osobnosťou rusínskeho národného obrodenia.
Autor TASR
Oľka 30. decembra (TASR) – Rusíni chcú vedieť o živote Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho. Myslí si to otec Milan Jasik, ktorý v tomto roku vydal publikáciu o tejto významnej osobnosti rusínskych, ale aj slovenských dejín. Podľa neho o tom svedčí aj záujem verejnosti o ňu.
Otec Jasik pôsobí v gréckokatolíckej farnosti Oľka v Medzilaborskom okrese, predtým bol v Snine i v Čabinách. Za sebou má už vydanú publikáciu o Anatolijovi Kralickom, ktorý pochádzal práve z poslednej menovanej obce. Je hospodárom Spolku svätého Jána Krstiteľa, ktorý bol obnovený v roku 2003 a zároveň šéfredaktorom časopisu Artos, ktorý spolok vydáva štyrikrát ročne.
"Už ako chlapec som počul o Dobrianskom, ale bol jedna veľká neznáma," uviedol pre TASR Jasik s tým, že v období komunizmu sa o ňom nepísalo, ani nehovorilo. "Vedel som o tom, že v Čertižnom (okres Medzilaborce) má hrob," spomenul s tým, že tamojší kostol navštívil ešte ako miništrant. Dozvedel sa vtedy, že v chráme sa nachádza kalich aj kniha, ktorú kedysi Dobriansky daroval farnosti. Podľa jeho slov bol v 19. storočí jej donátorom, keďže vlastnil celé Čertižné.
K ďalším informáciám o jeho živote sa dostal popri štúdiu na vysokej škole v Prešove, kedy sa začal venovať rusínskym buditeľom. Materiály si postupne odkladal, časť z nich získal aj počas základnej vojenskej služby v Martine, kde mal možnosť nazrieť do knižnice Matice slovenskej. "Možno som si myslel, že niekedy na časti bude vychádzať nejaký veľký článok v novinách, alebo keď príde možnosť, tak vydám knižku, nie veľkú, nie veľmi odbornú, lebo naši ľudia chcú čítať jednoduchý text," vysvetlil.
Zhodou okolností to vyšlo práve na Rok Adolfa Dobrianskeho, ktorý pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia vyhlásil Okrúhly stôl Rusínov Slovenska a pripadá na rok 2017. Publikácia vyšla ešte začiatkom roka. V tejto súvislosti Jasik spomenul, že práve obyvatelia Čertižného, okrem iných, mali o knihu veľký záujem. "Aby vedeli viac, ako počuli od svojich predkov," uviedol.
Publikácia je písaná v dvoch jazykoch. Najzákladnejšie časti sú v slovenčine, ďalšie v rusínštine. Jej obsahom sú základné informácie o živote Dobrianskeho. "Prezentoval, že aj Rusíni, tak ako iné národy, by mali mať svoj spisovný jazyk. Stretával sa aj s mnohými slovenskými národovcami," poznamenal Jasik s tým, že od začiatku chcel, aby oba národy mali spoločnú organizáciu, ktorá by zastrešovala ich požiadavky. Nakoniec s rusínskou inteligenciou a kňazmi založil cirkevný Spolok svätého Jána Krstiteľa. Bol však aj jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej.
Adolf I. Dobriansky sa narodil 19. decembra 1817 v Rudlove na Zemplíne do kňazskej rodiny. Bol významným politikom, publicistom a vedúcou osobnosťou rusínskeho národného obrodenia. Napísal množstvo prác, v ktorých sa venoval histórii, etnografii, náboženskej a politickej situácii v spoločnosti. Pôsobil v štátnej službe ako vládny poradca vo Viedni. Pochádzal zo šľachtického rodu, hovoril deviatimi jazykmi. Vyštudoval filozofiu, právo aj Banícku a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Podľa Jasika bol viackrát vyznamenaný, dostal rád železnej koruny, rád sv. Anny a sv. Vladimíra. Zomrel 19. marca 1901 v rakúskom Innsbrucku, pochovaný je v Čertižnom.
Otec Jasik pôsobí v gréckokatolíckej farnosti Oľka v Medzilaborskom okrese, predtým bol v Snine i v Čabinách. Za sebou má už vydanú publikáciu o Anatolijovi Kralickom, ktorý pochádzal práve z poslednej menovanej obce. Je hospodárom Spolku svätého Jána Krstiteľa, ktorý bol obnovený v roku 2003 a zároveň šéfredaktorom časopisu Artos, ktorý spolok vydáva štyrikrát ročne.
"Už ako chlapec som počul o Dobrianskom, ale bol jedna veľká neznáma," uviedol pre TASR Jasik s tým, že v období komunizmu sa o ňom nepísalo, ani nehovorilo. "Vedel som o tom, že v Čertižnom (okres Medzilaborce) má hrob," spomenul s tým, že tamojší kostol navštívil ešte ako miništrant. Dozvedel sa vtedy, že v chráme sa nachádza kalich aj kniha, ktorú kedysi Dobriansky daroval farnosti. Podľa jeho slov bol v 19. storočí jej donátorom, keďže vlastnil celé Čertižné.
K ďalším informáciám o jeho živote sa dostal popri štúdiu na vysokej škole v Prešove, kedy sa začal venovať rusínskym buditeľom. Materiály si postupne odkladal, časť z nich získal aj počas základnej vojenskej služby v Martine, kde mal možnosť nazrieť do knižnice Matice slovenskej. "Možno som si myslel, že niekedy na časti bude vychádzať nejaký veľký článok v novinách, alebo keď príde možnosť, tak vydám knižku, nie veľkú, nie veľmi odbornú, lebo naši ľudia chcú čítať jednoduchý text," vysvetlil.
Zhodou okolností to vyšlo práve na Rok Adolfa Dobrianskeho, ktorý pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia vyhlásil Okrúhly stôl Rusínov Slovenska a pripadá na rok 2017. Publikácia vyšla ešte začiatkom roka. V tejto súvislosti Jasik spomenul, že práve obyvatelia Čertižného, okrem iných, mali o knihu veľký záujem. "Aby vedeli viac, ako počuli od svojich predkov," uviedol.
Publikácia je písaná v dvoch jazykoch. Najzákladnejšie časti sú v slovenčine, ďalšie v rusínštine. Jej obsahom sú základné informácie o živote Dobrianskeho. "Prezentoval, že aj Rusíni, tak ako iné národy, by mali mať svoj spisovný jazyk. Stretával sa aj s mnohými slovenskými národovcami," poznamenal Jasik s tým, že od začiatku chcel, aby oba národy mali spoločnú organizáciu, ktorá by zastrešovala ich požiadavky. Nakoniec s rusínskou inteligenciou a kňazmi založil cirkevný Spolok svätého Jána Krstiteľa. Bol však aj jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej.
Adolf I. Dobriansky sa narodil 19. decembra 1817 v Rudlove na Zemplíne do kňazskej rodiny. Bol významným politikom, publicistom a vedúcou osobnosťou rusínskeho národného obrodenia. Napísal množstvo prác, v ktorých sa venoval histórii, etnografii, náboženskej a politickej situácii v spoločnosti. Pôsobil v štátnej službe ako vládny poradca vo Viedni. Pochádzal zo šľachtického rodu, hovoril deviatimi jazykmi. Vyštudoval filozofiu, právo aj Banícku a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Podľa Jasika bol viackrát vyznamenaný, dostal rád železnej koruny, rád sv. Anny a sv. Vladimíra. Zomrel 19. marca 1901 v rakúskom Innsbrucku, pochovaný je v Čertižnom.
