Bratislava 13. novembra (TASR) – Zatiaľ čo programové vyhlásenie vlády (PVV) je i v časti kultúra viazané na obdobie štyroch rokov a jednu konkrétnu vládu, stratégia rozvoja kultúry vznikajúca na dlhšie obdobie a na báze širokého odborného dialógu a dohody umožňuje rozvíjať kultúru nezávisle, kontinuálne a dosahovať ciele v dlhodobom horizonte. "Preto je v oblasti kultúry tento dokument pre mňa dôležitejší ako PVV," priznal minister kultúry SR Marek Maďarič (Smer-SD) v úvodnom príhovore na pondelkovej celoslovenskej konferencii zaoberajúcej sa hodnotením i nastavením Stratégie rozvoja kultúry SR na roky 2014-2020.

Minister zhodnotil plnenie Akčného plánu stratégie v rokoch 2015-2017. Je presvedčený, že drvivá väčšina zadefinovaných cieľov sa darí napĺňať. Spomenul v tejto súvislosti napríklad vznik Fondu na podporu umenia, nového Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ale aj nový autorský zákon či stratégiu rozvoja kreatívneho priemyslu. Maďarič doterajšie obdobie hodnotí ako pozitívny posun v oblasti slovenskej kultúry. "Má viac zdrojov, je dotovaná nezávislejšie, zlepšila sa tiež legislatívna báza, zaznamenali sme aj nárast návštevnosti podujatí i záujmu o kultúrnu produkciu," uviedol Maďarič. Priznal, že kultúra stále nemá dostatočnú podporu ani zo strany politických špičiek a štátu, ani zo strany konzumentov a adresátov kultúrnej produkcie. "Našou úlohou ostáva meniť pohľad na kultúru na iba akúsi nadstavbu a vytrvalo ju prezentovať ako jednu z kľúčových prierezových zložiek našej spoločnosti, ktorá ovplyvňuje kvalitu štátu a konkurencieschopnosť ekonomiky," uviedol.

Veľký význam do budúcnosti preto minister pripisuje Inštitútu kultúrnej politiky, analytickému útvaru ministerstva kultúry (MK), výzvou je tiež podľa jeho slov nájsť formu sponzoringu kultúry. "Veľkou ambíciou je tiež dopracovať sa o niekoľko rokov k tomu, aby rozpočet MK bol vo výške jedného percenta výdavkov zo štátneho rozpočtu," uviedol minister s tým, že v súčasnosti by išlo približne o 350 miliónov eur. "Výraznejšie je potrebné pokročiť v obnove kultúrnej infraštruktúry a pamiatok, z hľadiska väčšej dostupnosti by bolo dobré zaviesť kultúrne poukazy pre seniorov, podporiť tiež treba ekonomické aspekty kultúry – trh s umením, kreatívny priemysel a prepojenie s cestovným ruchom," dodal Maďarič.

Za najväčšiu výzvu pre slovenskú kultúru vo všeobecnosti považuje to, aby si obhájila svoju nezávislosť a kvalitu a trvalé vytvárala priestor, ktorý je spojením rozmanitosti a kooperácie, tolerancie a kritického myslenia, jedným z pilierov našej demokracie a slobody.

Celoslovenská konferencia, ktorú organizuje ministerstvo kultúry, má podľa generálnej riaditeľky Sekcie umenia a štátneho jazyka MK SR Zuzany Megovej dva základné ciele. "Jednak sa poobhliadnuť za ostatnými dvomi rokmi, zhodnotiť, čo sa nám v kultúre, umení a kreatívnom priemysle podarilo a na základe toho by sme chceli viesť diskusiu o tom, čo je potrebné urobiť v nasledujúcom období," uviedla. "Radi by sme počuli i podnety a návrhy odbornej verejnosti k plánu, ktorý chce rezort v ďalších rokoch realizovať," dodala. Témou diskusie budú podľa jej slov i návrhy na zlepšenie financovania kultúry, možnosť ďalšieho rozvoja príspevkových a  rozpočtových organizácií rezortu kultúry i efektívna podpora kreatívneho priemyslu.