Bratislava 23. apríla (TASR) - Zakladateľskú osobnosť moderného československého filmového dokumentu, horského filmu i horskej fotografie Karola Skřipského (1908 - 1993) pripomenie nová kniha historika a teoretika fotografie Mariána Pauera „Dvaja na ceste“. Spolu s autorom a synom K. Skřipského Jiřím ju uviedli do života v stredu v bratislavskom Artfore.

„Na zlé veci zabúdal, o veľmi negatívnych veciach z minulosti nikdy nerozprával, o udalostiach z vojny nepadla v našej rodine ani veta,“ povedal na prezentácii spojenej s premietaním a diskusiou Jiří Skřipský, ktorý pokračuje v otcových šľapajach. „Dávať dohromady dvoch ľudí nie je jednoduché, aj keď je to otec a syn,“ priznal autor knihy, ktorá mala pôvodne čitateľom a priaznivcom fotografie priniesť pohľad len na Karola Skřipského, ktorý od 30. rokov minulého storočia pôsobil na Slovensku, kde sa venoval najskôr fotografii, neskôr etnografickému a prírodopisnému dokumentu. Koncom 40. rokov prijal ponuku pracovať ako kameraman a režisér v slovenskom krátkom filme, kde zotrval do roku 1968. Nakrútil vyše 50 filmov s horolezeckou a prírodopisnou tematikou. Za jeho vrcholné dielo vytvorené na Slovensku sa považuje snímka Štyri dni Ľudovíta Čonku (1967).

Karol Skřipský sa profiloval ako tvorca autorských filmov. „On mal námet, scenár, on bol režisérom, kameramanom a niekedy dokonca strihačom vlastných filmov,“ povedal pre TASR Pauer k filmárskym dielam K. Skřipského, v ktorých dominujú témy prítomnosti tradície a večnosti prírody. Po roku 1968 emigroval do Švajčiarska, kde sa venoval filmárskym a najmä fotografickým projektom. Námety zbieral na svojich cestách po Európe, Oriente, Amerike či Afrike.

„Dvaja na ceste. Na ceste za slnkom. Na ceste za svetlom. Vytrvalo čakajúci na okamih, keď je slnko na správnom mieste. Filmár a fotograf. Otec a syn,“ uvádza autor v úvode knihy. Pauer ňou chce vrátiť do nášho kultúrneho kontextu umelca, ktorý, ako napísal filmový historik Pavel Branko, „podobne ako Plicka prišiel na Slovensko, aby s ním zrástol, vyrástol doň a svojským pohľadom, tlmenejším a ku koncu aj s nádychom skepsy a náznakom vzbury rozvíjal tradíciu odhaľovania hĺbkových vrstiev ľudovej kultúry, už nie iba ako romantický milovník, lež aj ako poučený kultúrny antropológ“.



Čitateľ sa tiež zoznámi s dielami Skřipského syna Jiřího, fotografa, ktorého celoživotnou fotografickou témou je predovšetkým príroda. Zamiloval si najmä Škótsko. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení. Je autorom mnohých obrazových fotografických publikácií.