Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O ikony sa začal zberateľ Urbaník intenzívnejšie zaujímať pred piatimi rokmi.
Autor TASR
,aktualizované Humenné 24. decembra (TASR) – Ikony sú podľa zberateľa Milana Urbaníka viac ako len umelecké či historické obrazy. Tvrdí, že sú to v prvom rade náboženské predmety zobrazujúce duchovnú realitu. „Táto krása prekračuje hranice nášho fyzického sveta,“ uviedol pre TASR. Jeho zbierka ikon je v súčasnosti verejnosti prístupná vo Vihorlatskom múzeu v Humennom do konca januára 2017.
Všetky vystavované exponáty sú preňho zaujímavé. „Mám s nimi vytvorený vzťah. Sú vzácne svojou ikonografiou a svojím príbehom,“ vysvetlil s tým, že každá z nich oslovuje návštevníka osobne a konkrétne. Tvrdí, že na to, aby si človek vytvoril s ikonou vzťah, je potrebný čas a musí tiež poznať príbeh či život svätca, ktorého zobrazuje. „Ak pôjde návštevník na výstavu len raz, pravdepodobne nebude vnímať celé ich bohatstvo,“ skonštatoval. V takom prípade odporúča pozrieť si aspoň veľké ikony. Z menších by vyzdvihol napríklad veľmi jemne písanú ikonu zobrazujúcu sviatky mesiaca október alebo raritnú grécku ikonu z 18. storočia zobrazujúcu Matku Božiu s krídlami.
Približne 60 v Humennom prezentovaných ikon, okrem jednej, je na Slovensku vystavovaných prvýkrát. „Väčšina z nich pochádza z Ruska. Sú tu ikony z Grécka, Bulharska, Rakúska, ale aj zo Slovenska,“ vysvetlila pre TASR Aneta Hafincová z Vihorlatského múzea. Tie najstaršie sú podľa jej slov datované do 17. storočia. „Zo Slovenska pochádza ikona Matka Božia trojruká zo začiatku 19. storočia. Jej námet sa vzťahuje k sv. Jánovi Damascénskemu, veľkému obhajcovi ikon počas ikonoboreckých sporov v 8. storočí,“ priblížila. Za jeho obhajobu mu bola odťatá pravá ruka. „Podľa tradície sa Jánovi po celonočnej modlitbe pred ikonou Hodigitria zjavila Panna Mária a ruku mu uzdravila,“ dodala s tým, že sv. Ján dal na pamiatku u zlatníka vyhotoviť striebornú ruku ako znak vďaky a pamiatky na tento zázrak a pripevnil ju na ikonu.
O ikony sa začal Urbaník intenzívnejšie zaujímať pred piatimi rokmi. „Vtedy sme na výlete s manželkou v Ríme v starožitníctve kúpili malú ikonu Nezhárajúci ker. Spoznávanie tejto ikony v nás vzbudilo záujem o byzantské umenie, históriu kresťanstva, ikonografiu a všetko okolo ikon,“ priblížil začiatky zberateľstva. Absolvoval už aj kurz ich písania. V súčasnosti navštevuje teologickú fakultu, kde študuje východnú spiritualitu. Do sveta starých ikon sa dostali podľa jeho slov náhodne.
Za ikonami cestujú veľa. Často len preto, aby ich videli. „Navštívili sme takmer všetky významné múzea a galérie ikon v Európe a veľa krásnych duchovných miest. Naše dovolenky sa z oddychových zmenili na poznávacie,“ uviedol s tým, že najďalej bol v ruských mestách Jaroslavľ a Kostroma.
Všetky vystavované exponáty sú preňho zaujímavé. „Mám s nimi vytvorený vzťah. Sú vzácne svojou ikonografiou a svojím príbehom,“ vysvetlil s tým, že každá z nich oslovuje návštevníka osobne a konkrétne. Tvrdí, že na to, aby si človek vytvoril s ikonou vzťah, je potrebný čas a musí tiež poznať príbeh či život svätca, ktorého zobrazuje. „Ak pôjde návštevník na výstavu len raz, pravdepodobne nebude vnímať celé ich bohatstvo,“ skonštatoval. V takom prípade odporúča pozrieť si aspoň veľké ikony. Z menších by vyzdvihol napríklad veľmi jemne písanú ikonu zobrazujúcu sviatky mesiaca október alebo raritnú grécku ikonu z 18. storočia zobrazujúcu Matku Božiu s krídlami.
Približne 60 v Humennom prezentovaných ikon, okrem jednej, je na Slovensku vystavovaných prvýkrát. „Väčšina z nich pochádza z Ruska. Sú tu ikony z Grécka, Bulharska, Rakúska, ale aj zo Slovenska,“ vysvetlila pre TASR Aneta Hafincová z Vihorlatského múzea. Tie najstaršie sú podľa jej slov datované do 17. storočia. „Zo Slovenska pochádza ikona Matka Božia trojruká zo začiatku 19. storočia. Jej námet sa vzťahuje k sv. Jánovi Damascénskemu, veľkému obhajcovi ikon počas ikonoboreckých sporov v 8. storočí,“ priblížila. Za jeho obhajobu mu bola odťatá pravá ruka. „Podľa tradície sa Jánovi po celonočnej modlitbe pred ikonou Hodigitria zjavila Panna Mária a ruku mu uzdravila,“ dodala s tým, že sv. Ján dal na pamiatku u zlatníka vyhotoviť striebornú ruku ako znak vďaky a pamiatky na tento zázrak a pripevnil ju na ikonu.
O ikony sa začal Urbaník intenzívnejšie zaujímať pred piatimi rokmi. „Vtedy sme na výlete s manželkou v Ríme v starožitníctve kúpili malú ikonu Nezhárajúci ker. Spoznávanie tejto ikony v nás vzbudilo záujem o byzantské umenie, históriu kresťanstva, ikonografiu a všetko okolo ikon,“ priblížil začiatky zberateľstva. Absolvoval už aj kurz ich písania. V súčasnosti navštevuje teologickú fakultu, kde študuje východnú spiritualitu. Do sveta starých ikon sa dostali podľa jeho slov náhodne.
Za ikonami cestujú veľa. Často len preto, aby ich videli. „Navštívili sme takmer všetky významné múzea a galérie ikon v Európe a veľa krásnych duchovných miest. Naše dovolenky sa z oddychových zmenili na poznávacie,“ uviedol s tým, že najďalej bol v ruských mestách Jaroslavľ a Kostroma.
