Vitebsk/Bratislava 7. júla (TASR) - Francúzsky maliar a grafik ruského pôvodu Marc Chagall z fauvistických a kubistických prvkov a ruského ľudového umenia (lubok) vytvoril vlastný štýl sugestívnych a fantastických obrazov. Narodil sa pred 125 rokmi 7. júla 1887 v bieloruskom meste Vitebsk.

Napriek židovskej výchove a hlbokej viere sa Chagall ešte v mladom veku rozhodol pre dráhu maliara. Študoval v Petrohrade. V Paríži strávil roky 1910 až 1914 na študijnom pobyte. Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii zastával v Rusku funkciu komisára pre výtvarné umenie a tiež tvoril. Rodný kraj opustil v roku 1922 a usadil sa vo Francúzsku. Na niekoľko rokov počas 2. svetovej vojny sa uchýlil do USA hľadajúc bezpečie pred prenasledovaním. Tu navrhol scénu a kostýmy pre Čajkovského balet Aleko (1942) a Stravinského balet Vták ohnivák (1945). 

V jeho diele sa mnohokrát opakujú výjavy z rodného mesta a z detstva. Ako maliar a grafik vytvoril vlastný snový štýl sugestívnych a fantastických obrazov, založených na možnostiach metafory. Okrem maľby a kresby sa venoval aj vitráži, keramike, nástennej maľbe (strop parížskej Opery) a ilustráciám. Jeho obrazy sa vyznačujú typickou farebnosťou.

Umelec je aj autorom farebných okien. Najznámejšie sa nachádzajú v Hadassah-Hebrew Medical Centre v Jeruzaleme, 12 okien s motívmi požehnania vytvoril Chagall v rokoch 1960 až 1962.

Podľa jeho obrazu dostal svoj názov svetoznámy muzikál Fidlikant na streche, ktorý sa uvádzal aj na slovenských scénach. Jeho svetová premiéra sa konala v roku 1964 v Imperial Theatre v New Yorku.

Verejnosť sa môže kochať Chagallovými dielami na výstavách. Napríklad v roku 1997 videli výstavu jeho obrazov Krakovčania. Príležitostne vystavované diela pochádzali zo zbierky nadácie Nedeliteľného majetku Idy Chagallovej, ktorej predsedá M. Meyer-Graberová, umelcova vnučka. Naposledy sa verejnosť s kolekciou mohla stretnúť v roku 1994 v Tokiu v Japonsku.

V budapeštianskom Petöfiho literárnom múzeu sprístupnili v roku 2001 výstavu umeleckých plagátov Marca Chagalla. Expozícia, ktorú zostavili zo zbierky istého viedenského súkromného zberateľa, obsahovala 57 litografií, originály prác z rokov 1933-1978. Jej súčasťou boli aj rarity, diela, ktoré vznikli na špeciálnom druhu papiera, i plagáty, na ktorých figuruje autorov podpis, či venovanie.

Chagallovu retrospektívnu výstavu s dôrazom na prvých 20 rokov umelcovej tvorby otvorili v roku 2003 v parížskom Veľkom paláci.

Biblické motívy na viac ako 150 obrazoch, akvareloch, pasteloch a gvašoch Marca Chagalla mohla verejnosť vidieť v roku 2004 vo viedenskej Albertine. Obrazy znázorňujúce interpretácie svätého písma uchováva Museé National Message Biblique Marc Chagall vo francúzskom Nice.

V roku 2005 sa konala v Segedíne výstava 43 Chagallových ilustrácií k Odysei, z juhofrancúzskeho Nice a ktoré ešte nikde inde na starom kontinente nevystavovali. Umelec ich vytvoril v rokoch 1974-1975. Inšpiroval sa gréckou krajinou, pamiatkami a mýtmi. Grécko navštívil v 50. rokoch minulého storočia (strávil tu dva roky) na pozvanie svojho tamojšieho vydavateľa.

V roku 2006 usporiadalo BA-CA Kunstforum vo Viedni prehliadku s názvom Marc Chagall – majstrovské diela 1908–1922. Vrcholom prehliadky boli monumentálne nástenné maľby, vytvorené v roku 1920 pre Židovské múzeum v Moskve. Ide o viacvrstvovú kompozíciu zloženú z niekoľkých plátien, ktoré spolu vytvárajú výtvarné zjednotenie židovských a ruských ľudových motívov a synagogickej maľby. Vo Viedni bolo možné vidieť aj zriedka vystavované maľby z ďalších galérií a inštitúcií.

Obrazy Marca Chagalla často pútali aj pozornosť zlodejov. Niektoré z nich sa nenašli, ale napríklad v roku 2001 sa prekvapujúco vrátil na svoje miesto v Židovskom múzeu v New Yorku ukradnutý obraz Nad Vitebskom v hodnote jedného milióna dolárov. Obraz z roku 1914, zobrazujúci starého žobráka, vznášajúceho sa nad dedinou, objavili v mestečku Topeka v štáte Kansas, keď na pošte otvorili balík s označením "nedoručiteľné". Zmiznutie obrazu zistilo Židovské múzeum 8. júla 2000. Večer predtým sa v múzeu konala recepcia. Múzeum neskôr dostalo správu od Medzinárodného výboru pre umenie a mier, podľa ktorej Chagallov obraz vrátia až vtedy, keď zavládne medzi Izraelom a Palestínčanmi mier. Obraz zapožičala múzeu v New Yorku skupina súkromných zberateľov umenia z Ruska.

Chagallova tvorba ovplyvnila aj slovenských umelcov ako napríklad Cypriána Majerníka (1909 – 1945). Rodný dom Marca Chagalla vo Vitebsku, ktorý postavil jeho otec, sa stal umelcovým múzeom v roku 1997.

Marc Chagall zomrel 28. marca 1985 vo veku 97 rokov vo Francúzsku.