Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci svojej generácie je jedna z mála ženských umelkýň, ktoré sa v začiatkoch presadili maľbou a venujú sa jej doteraz.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) – Ojedinelá kolekcia diel Doroty Sadovskej je v bratislavskej Roman Fecik Gallery pod názvom Dôležitá prítomnosť blázna. Okrem toho, že sú od autorkinej ranej tvorby až po súčasnú, sú zapožičané od rôznych súkromných majiteľov, a preto ich nevidieť na výstavách.
Objatie kameňov, 4 moria, Krásny neznámy, Portréty, Dva domy, serigrafie svätých (Lucia, Agáta, Tomáš, František), Spadnutý anjel, obrazy zo série Kresbostrih a PF, závesný objekt Homograph, priestorový objekt Mucholapka a iné diela zaplnili galériu. Vytvorila ich rôznymi výtvarnými technikami, najviac maľbou.
Podľa kurátorky výstavy Lucie Mikloškovej je Sadovská v rámci svojej generácie jedna z mála ženských umelkýň, ktoré sa v začiatkoch presadili maľbou a venujú sa jej doteraz. Na umeleckú scénu vstúpila v polovici 90. rokov minulého storočia v čase, keď maľba bola v úzadí a do popredia sa dostávali preferované nové výtvarné médiá.
"Aj mnohí teoretici považovali maľbu za vyčerpanú a predpovedali jej zánik. V takto nastavenom prostredí sa Sadovská rozhodla nielen pre klasickú maľbu, ale aj pre realistickú figurálnu maľbu so zameraním na tematiku martýrií svätcov, pevne zakorenenú v kresťanskej tradícií. Tá sa dodnes spája skôr s laickým ľudovým umením nie vysokých kvalít ako s voľným umením," konštatuje Miklošková a dodáva, že Sadovská bola v školskom ateliéri jediná, ktorá maľovala podľa živého modelu.
Výtvarníčka na to spomína: "Vtedy tu nik nemaľoval podľa modelu, preto som mala prvé modely v ateliéri Sikoru celkom sama, čo bolo úplne super. Maľovať figúru realisticky bolo v rokoch po nežnej revolúcii dosť vzbura a protiprúd. V kurze bol objekt, inštalácia."
Dorota Sadovská (1973) v rodnej Bratislave po Strednej umeleckopriemyselnej škole, oddelenie textilu u Karola Pichlera (1987–1991) študovala na Vysokej škole výtvarných umení (1991–1997), ktorú ukončila v Otvorenom ateliéri Rudolfa Sikoru na Katedre maľby. Je absolventkou École Nationale des Beaux Arts vo francúzskom Dijone (1997–1999). Od roku 1995 realizovala desiatky samostatných výstav a zúčastnila sa ťažiskových skupinových prezentácií v domácom i medzinárodnom kontexte. Na Slovensku aj v rôznych krajinách sú jej diela zastúpené v galériách a súkromných zbierkach. Okrem iných katalógov a kníh jej tvorba je zdokumentovaná v autorských katalógoch SADO 1, 2, 3.
Výstava potrvá do 4. mája.
Objatie kameňov, 4 moria, Krásny neznámy, Portréty, Dva domy, serigrafie svätých (Lucia, Agáta, Tomáš, František), Spadnutý anjel, obrazy zo série Kresbostrih a PF, závesný objekt Homograph, priestorový objekt Mucholapka a iné diela zaplnili galériu. Vytvorila ich rôznymi výtvarnými technikami, najviac maľbou.
Podľa kurátorky výstavy Lucie Mikloškovej je Sadovská v rámci svojej generácie jedna z mála ženských umelkýň, ktoré sa v začiatkoch presadili maľbou a venujú sa jej doteraz. Na umeleckú scénu vstúpila v polovici 90. rokov minulého storočia v čase, keď maľba bola v úzadí a do popredia sa dostávali preferované nové výtvarné médiá.
"Aj mnohí teoretici považovali maľbu za vyčerpanú a predpovedali jej zánik. V takto nastavenom prostredí sa Sadovská rozhodla nielen pre klasickú maľbu, ale aj pre realistickú figurálnu maľbu so zameraním na tematiku martýrií svätcov, pevne zakorenenú v kresťanskej tradícií. Tá sa dodnes spája skôr s laickým ľudovým umením nie vysokých kvalít ako s voľným umením," konštatuje Miklošková a dodáva, že Sadovská bola v školskom ateliéri jediná, ktorá maľovala podľa živého modelu.
Výtvarníčka na to spomína: "Vtedy tu nik nemaľoval podľa modelu, preto som mala prvé modely v ateliéri Sikoru celkom sama, čo bolo úplne super. Maľovať figúru realisticky bolo v rokoch po nežnej revolúcii dosť vzbura a protiprúd. V kurze bol objekt, inštalácia."
Dorota Sadovská (1973) v rodnej Bratislave po Strednej umeleckopriemyselnej škole, oddelenie textilu u Karola Pichlera (1987–1991) študovala na Vysokej škole výtvarných umení (1991–1997), ktorú ukončila v Otvorenom ateliéri Rudolfa Sikoru na Katedre maľby. Je absolventkou École Nationale des Beaux Arts vo francúzskom Dijone (1997–1999). Od roku 1995 realizovala desiatky samostatných výstav a zúčastnila sa ťažiskových skupinových prezentácií v domácom i medzinárodnom kontexte. Na Slovensku aj v rôznych krajinách sú jej diela zastúpené v galériách a súkromných zbierkach. Okrem iných katalógov a kníh jej tvorba je zdokumentovaná v autorských katalógoch SADO 1, 2, 3.
Výstava potrvá do 4. mája.
