Bratislava 12. decembra (TASR) – Veľký záujem médií a verejnosti sprevádzal dnes večer prezentáciu a autogramiádu knihy Úlomky spomienok Mariky Gombitovej, ktorú napísala spolu s Miroslavom Graclíkom. Vydavateľstvo Ikar, v ktorom kniha vychádza, ju premiérovo predstavilo 12. októbra na speváčkinom narodeninovom koncerte Marika Gombitová a priatelia.

Dnes večer mohli fanúšikovia získať autogram speváčky priamo do novej knihy. Tá dostala názov podľa rovnomennej piesne, ktorá vyšla na ôsmom albume speváčky Kam idú ľudia?, vydanom v lete 1990. Knihu do života uviedli generálna riaditeľka vydavateľstva Gabriela Belopotocká, šéfredaktorka Tatiana Ušalová a textár Kamil Peteraj.

„Ja vás všetkých srdečne zdravím a chcem vám poďakovať, že ste prišli na moju autogramiádu. Ďakujem vám za podporu, za dôveru a lásku, ktorú ku mne vysielate, snažím sa vám ju opätovať, teším sa, že vám môžem podpísať moju knihu a teším sa na vás. Mám vás rada,“ pozdravila fanúšikov v úvode stretnutia Marika.

„Každému sa môže stať, že ho zo dňa na deň zaskočí choroba alebo zranenie a jeho rebríček hodnôt aj sám život sa v okamihu zmenia. Potom záleží na jeho vôli nevzdať sa, ale bojovať, aj keď okolie možno považuje tento boj za vopred prehratý. Stále je tu predsa nádej, a keď človek chce, dokáže zázraky. Ľudská pamäť je zvláštna. Občas detailne uchová úplné maličkosti a inokedy vymaže hoci aj zásadné udalosti. Na to však ľudská pamäť je a my ľudia sa odlišujeme v tom, že každý má svoj uhol pohľadu. Spísaním týchto spomienok nepredkladám curriculum vitae, ale ponúkam tie udalosti zo svojho života, ktoré som si v mysli uchovala a o ktoré sa chcem s vami podeliť,“ uvádza v tiráži knihy speváčka.

„Marika je speváčka, ktorá má nádherný hlas, technicky ho skvele ovláda, lieta vo výškach ako motýľ, nemá problém čokoľvek interpretovať. Je úžasne muzikálna a má žiaru, ktorú má veľmi málo ľudí. Nikdy neodišla z pódia s jedným potleskom. Publikum si vždy vynútilo, aby sa na pódium vrátila. Aj teraz, keď sa vrátila, bolo v tom veľa túžob fanúšikov, ktorých energia sa k nej dostala a dnes je tu. Pozdvihla slovenskú populárnu hudbu, patrí medzi štyroch interpretov, ktorí ju pozdvihli na takú úroveň, že dnes sa nemáme za čo hanbiť. Tie pesničky majú interpretačnú, hudobnú, textársku aj aranžérsku úroveň,“ povedal na margo Mariky textár Kamil Peteraj, ktorý sa mierou nemalou pričinil o jej úspešnú spevácku dráhu.

Marika Gombitová (*12.9.1956, Turany nad Ondavou) sa od deviatich rokov učila hre na klavír na Ľudovej škole umenia v Stropkove. Spievať začala ako 13-ročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine Matador. Počas štúdia na strednej škole v Košiciach bola členkou košickej amatérskej skupiny Profily, spievala aj s orchestrom Juraja Sabadoša. V roku 1976 prijala ponuku Jána Lehotského k účinkovaniu v skupine Modus. Už rok nato vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev, v roku 1978 vyhrala Marika Bratislavskú lýru s piesňou Študentská láska. Spolu s Mirom Žbirkom naspievala pesničky pre televízny muzikál Smoliari.

V roku 1979 získala striebornú lýru za skladbu Vyznanie. Rovnako v roku 1979 vydala svoj prvý album s názvom Dievča do dažďa. Na svojom konte má deväť vydaných albumov, sú nimi Môj malý príbeh, Slnečný kalendár, Mince na dne fontán, Marika No.5, Voľné miesto v srdci, Ateliér duše, Kam idú ľudia, z roku 1994 je zatiaľ jej posledný štúdiový album Zostaň. Po dlhom období prijala v septembri pozvanie Mira Žbirku na hosťovanie v jeho koncertnom turné Road To Abbey Road, v októbri uviedla svoj narodeninový koncert a spolu s Mirom Žbirkom vystúpila aj 26. novembra v Prahe počas galavečera Český slávik Mattoni.