Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Marley pripomenul svojho slávneho otca nielen niekoľkými známymi hitmi, ale predovšetkým svojím vzhľadom a vokálom. Úderom polnoci roztancovali hlavnú plochu Chemical Brothers.
Autor TASR
Trenčín 6. júla (TASR) - Hneď prvý zahraničný účastník multižánrového festivalu Pohoda priniesol vo štvrtok neskoro večer na trenčianske letisko silný faktor názvu populárneho podujatia. A to najtypickejším spôsobom, lebo Ziggy Marley a jeho bohatý sprievod ovládli hlavné dejisko jamajskou reggae rytmikou a melodikou.
"Mladý" (čochvíľa päťdesiatnik) Marley pripomenul svojho slávneho otca nielen niekoľkými známymi hitmi, ale predovšetkým svojím vzhľadom a vokálom. Jeho vlastná produkcia možno neznela až tak presvedčivo ako piesne Boba Marleyho, lenže napriek Ziggyho floridskému domicilu nechýbala esencia karibskej muziky z ostrovného reggae raja. Pohodové bíty a spievanky, ktoré sa na človeka v žiadnom prípade nelepia a nie sú otravné, aj keď repetivita tohto žánru je výrazná.
Ziggy Marley sa ďakovne publiku prihováral od začiatku, iste milo prekvapený, že mal "plný dom". Väčšia časť vypredaného 30-tisícového festivalu prišla na letisko už v prvú noc a žiadne z piatich tradičných vystúpení nemalo konkurenciu na inom javisku. Dav v poradí tretieho koncertu Pohody 2018 vztýčil vysoko aj dve jamajské zástavy a muzikanti na pódiu boli počas celej poldruhahodinovej šou uveličení. O to viac zarazil úplný záver, keď Ziggy zahlásil skladbu z nového albumu a po jej odznení sa kapela vybrala do zákulisia nečakane rýchlo. Vrcholom vystúpenia tak bola predchádzajúca notoricky známa "Is This Love", už 40-ročná hitovica Boba Marleyho. Jeho najstarší syn Ziggy ju predviedol v jemne modernizovanej úprave a časť z nej nechal spievať publiku.
Diváctvo dostali ešte viac do varu britskí "lámači bítov", úderom polnoci roztancovali hlavnú plochu Chemical Brothers. Kto má hudbu úspešného dua rád, musel sa (na minútu presne) poldruha hodiny baviť, kto ju pozná len okrajovo alebo bol len zvedavý, nemusel. A preto z okrajov masívneho davu postupne počas predstavenia niektorí odchádzali. Veľká väčšina si však podupkávala od najmladšieho hitu "Go", ktorý s krátkym intro odpichol neprerušený veľkodídžejský set s ďalšími známymi kusmi ako "Do It Again" a predovšetkým našliapanou "Hey Boy Hey Girl", najčastejšie naživo hraným songom Chemical Brothers.
Hudobná zložka mala - pre elektronickú tanečnú hudbu typickú - silnú podporu vo svetelnej šou. Koncept vizuálnej projekcie nebol jasný, zväčša sa striedali rôzne výjavy znetvorených alebo ináč upravených bytostí so siluetnými figurínami a hologramovými efektmi. Najmodernejšie technológie, v ovzduší dymy všakovakého druhu a podchvíľou závany silážových polí vytvárali zvláštnu atmosféru prvej noci na Pohode 2018.
Top-hedlajner festivalu v druhom bloku doviedol svoje vystúpenie do prierezu svojou štvrťstoročnicovou albumovou tvorbou. Je v intenciách brejkbítového žánru mimoriadne bohatá a koncertný repertoár si dovolí už neobsahovať skvelú hitovicu "Setting Sun", ktorú Chemical Brothers v roku 1996 spolu s vokálmi Noela Gallaghera vytlačili na samotnú špicu britského rebríčka. Na úplný záver tak odzneli - podľa štatistík i podľa reakcie publika na trenčianskom letisku - dve iné najpopulárne vypaľovačky "Galvanize" a "Block Rockin' Beats".
"Mladý" (čochvíľa päťdesiatnik) Marley pripomenul svojho slávneho otca nielen niekoľkými známymi hitmi, ale predovšetkým svojím vzhľadom a vokálom. Jeho vlastná produkcia možno neznela až tak presvedčivo ako piesne Boba Marleyho, lenže napriek Ziggyho floridskému domicilu nechýbala esencia karibskej muziky z ostrovného reggae raja. Pohodové bíty a spievanky, ktoré sa na človeka v žiadnom prípade nelepia a nie sú otravné, aj keď repetivita tohto žánru je výrazná.
Ziggy Marley sa ďakovne publiku prihováral od začiatku, iste milo prekvapený, že mal "plný dom". Väčšia časť vypredaného 30-tisícového festivalu prišla na letisko už v prvú noc a žiadne z piatich tradičných vystúpení nemalo konkurenciu na inom javisku. Dav v poradí tretieho koncertu Pohody 2018 vztýčil vysoko aj dve jamajské zástavy a muzikanti na pódiu boli počas celej poldruhahodinovej šou uveličení. O to viac zarazil úplný záver, keď Ziggy zahlásil skladbu z nového albumu a po jej odznení sa kapela vybrala do zákulisia nečakane rýchlo. Vrcholom vystúpenia tak bola predchádzajúca notoricky známa "Is This Love", už 40-ročná hitovica Boba Marleyho. Jeho najstarší syn Ziggy ju predviedol v jemne modernizovanej úprave a časť z nej nechal spievať publiku.
Diváctvo dostali ešte viac do varu britskí "lámači bítov", úderom polnoci roztancovali hlavnú plochu Chemical Brothers. Kto má hudbu úspešného dua rád, musel sa (na minútu presne) poldruha hodiny baviť, kto ju pozná len okrajovo alebo bol len zvedavý, nemusel. A preto z okrajov masívneho davu postupne počas predstavenia niektorí odchádzali. Veľká väčšina si však podupkávala od najmladšieho hitu "Go", ktorý s krátkym intro odpichol neprerušený veľkodídžejský set s ďalšími známymi kusmi ako "Do It Again" a predovšetkým našliapanou "Hey Boy Hey Girl", najčastejšie naživo hraným songom Chemical Brothers.
Hudobná zložka mala - pre elektronickú tanečnú hudbu typickú - silnú podporu vo svetelnej šou. Koncept vizuálnej projekcie nebol jasný, zväčša sa striedali rôzne výjavy znetvorených alebo ináč upravených bytostí so siluetnými figurínami a hologramovými efektmi. Najmodernejšie technológie, v ovzduší dymy všakovakého druhu a podchvíľou závany silážových polí vytvárali zvláštnu atmosféru prvej noci na Pohode 2018.
Top-hedlajner festivalu v druhom bloku doviedol svoje vystúpenie do prierezu svojou štvrťstoročnicovou albumovou tvorbou. Je v intenciách brejkbítového žánru mimoriadne bohatá a koncertný repertoár si dovolí už neobsahovať skvelú hitovicu "Setting Sun", ktorú Chemical Brothers v roku 1996 spolu s vokálmi Noela Gallaghera vytlačili na samotnú špicu britského rebríčka. Na úplný záver tak odzneli - podľa štatistík i podľa reakcie publika na trenčianskom letisku - dve iné najpopulárne vypaľovačky "Galvanize" a "Block Rockin' Beats".
