Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pochádza z rodiny slovenského dramatika a spisovateľa, evanjelického farára Jozefa Hollého, známeho organizátora ochotníckeho divadla na Slovensku.
Autor TASR
Moravské Lieskové/Bratislava 1. októbra (TASR) - Herec, režisér, dramatik a prekladateľ Martin Hollý st. bol významnou osobnosťou slovenského divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Vo štvrtok 1. októbra uplynie 50 rokov od jeho úmrtia.
Pochádza z rodiny slovenského dramatika a spisovateľa, evanjelického farára Jozefa Hollého, známeho organizátora ochotníckeho divadla na Slovensku. Jeho sestra, Elena Holéczyová (1906-1983) bola čipkárkou, textilnou výtvarníčkou, dramatičkou i scenáristkou. V roku 1976 jej udelili titul Národná umelkyňa. Druhá sestra Božena Abrhámová (1907-1990) bola matkou známeho českého herca Jozefa Abrháma. Syn M. Hollého st., Martin Hollý ml. (1931-2004) bol známym filmovým režisérom a scenáristom. V roku 1982 získal titul Zaslúžilý umelec a v roku 2001 bol ocenený Zlatou kamerou na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Trenčianske Teplice.
Martin Hollý st. sa narodil 8. júna 1904 v Moravskom Lieskovom. Po štúdiách pracoval ako úradník v Martine a Trebišove. V tridsiatych rokoch minulého storočia a počas vojnového tzv. Slovenského štátu (1939-1945) bol rozhlasovým redaktorom, hlásateľom, hercom i režisérom v Košiciach a Bratislave. Pokúšal sa aj o filmovú réžiu. V roku 1944 nakrúcal folkloristický film podľa námetu svojej sestry E. Holéczyovej s názvom Hanka sa vydáva (film zostal nedokončený). Počas natáčania vypuklo Slovenské národné povstanie (SNP). Hollý st. sa aj spolu so štábom rozhodli pomôcť vojenskému veliteľstvu. Po zatlačení SNP do hôr boli filmári zatknutí a uväznení, ale ešte pred tým sa im podarilo skryť filmové materiály na cintoríne v Ponikách. Zábery sa zachovali a neskôr boli použité vo filmoch Paľa Bielika Za slobodu (1945) a Vlčie diery (1948).
Po skončení druhej svetovej vojny sa Martin Hollý st. vydal na cestu profesionálneho divadelného herca a režiséra. V rokoch 1945-1949 a 1951–1958 hral i režíroval v Divadle SNP v Martine, potom v žilinskom Divadle Petra Jilemnického (1958–1965). Ako režisér hosťoval s hrami svojho otca aj v českých divadlách: Divadlo S. K. Neumanna v Prahe - hra Šibal Geľo Sebechlebský (1954), Divadlo pracujících Gottwaldov (dnes Zlín) - hra Kubo (1955), Krajské oblastní divadlo Hradec Králové - hra Ženský zákon (1957).
Bol autorom a upravovateľom rozhlasových hier a pásiem (Záchrana, Američan, Geľo Sebechlebský a iné). Rozhlasové hry i režíroval a sám v nich účinkoval. Prekladal divadelné hry z češtiny do slovenčiny. Od vzniku štúdií Československej televízie Bratislava (1956) a Košice (1962) pracoval pre ne ako herec a režisér (Sedliacka láska, Kubo, Chlapec s loptou, Pozor, padá lístie a iné).
Vo filme sa Martin Hollý st. objavil už v roku 1935, v historickej dráme Jánošík hral člena družiny. Neskôr dostával iba malé filmové úlohy, svojej titulnej roly sa nikdy nedočkal. Ďalšia ponuka na film prišla až v roku 1954 v komédii Ještě svatba nebyla. Potom sa objavil v komédii Zemianska česť (1957), v prvom slovenskom širokouhlom filme Na pochode sa vždy nespieva (1960), v dráme Bratia (1961), vo filme Havrania cesta (1962) režírovanom jeho synom a v dráme Trio Angelos (1963). Jeho poslednými filmami boli Námestie svätej Alžbety a oscarová dráma Obchod na Korze (1965).
Premiéry tohto prelomového československého filmu sa však už nedožil. Zomrel 1. októbra 1965 v Žiline. Počas života získal Zlatý odznak Divadelnej žatvy (1953) i titul Zaslúžilý umelec (1964).
Pochádza z rodiny slovenského dramatika a spisovateľa, evanjelického farára Jozefa Hollého, známeho organizátora ochotníckeho divadla na Slovensku. Jeho sestra, Elena Holéczyová (1906-1983) bola čipkárkou, textilnou výtvarníčkou, dramatičkou i scenáristkou. V roku 1976 jej udelili titul Národná umelkyňa. Druhá sestra Božena Abrhámová (1907-1990) bola matkou známeho českého herca Jozefa Abrháma. Syn M. Hollého st., Martin Hollý ml. (1931-2004) bol známym filmovým režisérom a scenáristom. V roku 1982 získal titul Zaslúžilý umelec a v roku 2001 bol ocenený Zlatou kamerou na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Trenčianske Teplice.
Martin Hollý st. sa narodil 8. júna 1904 v Moravskom Lieskovom. Po štúdiách pracoval ako úradník v Martine a Trebišove. V tridsiatych rokoch minulého storočia a počas vojnového tzv. Slovenského štátu (1939-1945) bol rozhlasovým redaktorom, hlásateľom, hercom i režisérom v Košiciach a Bratislave. Pokúšal sa aj o filmovú réžiu. V roku 1944 nakrúcal folkloristický film podľa námetu svojej sestry E. Holéczyovej s názvom Hanka sa vydáva (film zostal nedokončený). Počas natáčania vypuklo Slovenské národné povstanie (SNP). Hollý st. sa aj spolu so štábom rozhodli pomôcť vojenskému veliteľstvu. Po zatlačení SNP do hôr boli filmári zatknutí a uväznení, ale ešte pred tým sa im podarilo skryť filmové materiály na cintoríne v Ponikách. Zábery sa zachovali a neskôr boli použité vo filmoch Paľa Bielika Za slobodu (1945) a Vlčie diery (1948).
Po skončení druhej svetovej vojny sa Martin Hollý st. vydal na cestu profesionálneho divadelného herca a režiséra. V rokoch 1945-1949 a 1951–1958 hral i režíroval v Divadle SNP v Martine, potom v žilinskom Divadle Petra Jilemnického (1958–1965). Ako režisér hosťoval s hrami svojho otca aj v českých divadlách: Divadlo S. K. Neumanna v Prahe - hra Šibal Geľo Sebechlebský (1954), Divadlo pracujících Gottwaldov (dnes Zlín) - hra Kubo (1955), Krajské oblastní divadlo Hradec Králové - hra Ženský zákon (1957).
Bol autorom a upravovateľom rozhlasových hier a pásiem (Záchrana, Američan, Geľo Sebechlebský a iné). Rozhlasové hry i režíroval a sám v nich účinkoval. Prekladal divadelné hry z češtiny do slovenčiny. Od vzniku štúdií Československej televízie Bratislava (1956) a Košice (1962) pracoval pre ne ako herec a režisér (Sedliacka láska, Kubo, Chlapec s loptou, Pozor, padá lístie a iné).
Vo filme sa Martin Hollý st. objavil už v roku 1935, v historickej dráme Jánošík hral člena družiny. Neskôr dostával iba malé filmové úlohy, svojej titulnej roly sa nikdy nedočkal. Ďalšia ponuka na film prišla až v roku 1954 v komédii Ještě svatba nebyla. Potom sa objavil v komédii Zemianska česť (1957), v prvom slovenskom širokouhlom filme Na pochode sa vždy nespieva (1960), v dráme Bratia (1961), vo filme Havrania cesta (1962) režírovanom jeho synom a v dráme Trio Angelos (1963). Jeho poslednými filmami boli Námestie svätej Alžbety a oscarová dráma Obchod na Korze (1965).
Premiéry tohto prelomového československého filmu sa však už nedožil. Zomrel 1. októbra 1965 v Žiline. Počas života získal Zlatý odznak Divadelnej žatvy (1953) i titul Zaslúžilý umelec (1964).
