Kovačica/Bratislava 31. januára (TASR) – V nedeľu 31. januára uplynulo 20 rokov od úmrtia insitného maliara slovenského pôvodu Martina Jonáša.

Jeho dielo sa stalo súčasťou najvýznamnejších svetových publikácií insitného maliarstva a reprezentuje slovenské naivné umenie v širokom zahraničí. Charakteristickým znakom tvorby spoluzakladateľa tzv. Kovačickej školy insitného umenia sú drobné hlavy a predimenzionované ruky a nohy ľudských figúr, čo umeleckým výjavom Martina Jonáša zabezpečilo možnosť veselej a vtipnej interpretácie.

Narodil sa 9. mája 1924 v Kovačici v srbskej Vojvodine, kde vychodil základnú školu a kde zostal počas celého života žiť a pracovať, najmä ako roľník a umelec. Maľovať začal ako dvadsaťjedenročný a prvýkrát vystavoval vo svojom rodisku. Svojimi obrazmi sa potom predstavil na viac ako štyroch stovkách samostatných i kolektívnych výstav v takmer 50 štátoch piatich kontinentov a niekoľkokrát vystavoval aj na Slovensku.

Martin Jonáš bol spoluzakladateľom galérie sedliakov – maliarov a ako vedúca osobnosť kovačickej insitnej enklávy významne prispel k formovaniu tejto svetoznámej skupiny naivistov. Bol nositeľom mnohých významných cien, diplomov a medailí z medzinárodných prehliadok insitného umenia, okrem iných aj ceny ministra kultúry SR, Matice slovenskej a Slovenskej národnej galérie (SNG).

Jeho diela sú zastúpené v zbierkach domácich i zahraničných galérií, ale aj u súkromných zberateľov. Kým olejomaľby Jonáša predstavujú v jeho diele človeka v práci, život na dedine a dolnozemskú farebnú atmosféru, grafická tvorba je jej odľahčujúcim protipólom, charakterizovaná typickým vidieckym humorom.

Reprodukované dielo Martina Jonáša z Kovačice sa dostalo v roku 1997 na slovenskú príležitostnú poštovú známku "Trienále insitného umenia". Prvú Galériu insitného umenia otvorili na Slovensku v novembri 1997 v zrekonštruovanom objekte Schaubmarovho mlyna v Pezinku-Cajle. Umenovedci oceňujú, že na formovanie Jonáša a ďalších kovačických maliarov nemalo vplyv ani dedičstvo vojvodinského umenia 19. a 20. storočia, ani prítomnosť neďalekého srbského Belehradu. Odolali asimilačnému tlaku a strate národnej identity, čo sa usilovali vyjadriť aj výtvarne.

Martin Jonáš zomrel 31. januára 1996 vo veku 71 rokov v rodnej Kovačici, kde je na miestnom cintoríne aj pochovaný. O jeho živote a tvorbe vznikol dokumentárny televízny film Martin Jonáš (1973) v réžii Martina Slivku.