V rámci cyklu Čítajme slovenskú literatúru organizuje Mestská knižnica v Bratislave v čitárni U červeného raka besedy s autormi.
Autor TASR
Bratislava 15. augusta (TASR) - V rámci cyklu Čítajme slovenskú literatúru organizuje Mestská knižnica v Bratislave v čitárni U červeného raka besedy s autormi. V utorok (14.8.) boli v programe Peter Uličný s Ivanom Melicherčíkom a ich kniha Zberateľ alebo zmluva s diablom.
"Melicherčík je fascinujúca osobnosť po mnohých stránkach. Odkrýva sa ako človek s obrovskou vášňou pre výtvarné umenie. Je to veľmi podnetná kniha nielen o zberateľstve," povedal v úvode moderátor Dado Nagy, ktorý ospravedlnil Melicherčíkovu neprítomnosť.
"Myslel som si, že Ivan Melicherčík nie je človek, ale názov inštitúcie. Od 90. rokov minulého storočia som evidoval rad výstav z jeho zbierok i vydané publikácie s veľkou šírkou umeleckého záberu. O zberateľskej vášni viem toho dosť - som nevyliečiteľný knihoholik a značka Melicherčík mi nešla do hlavy. Po prvej návšteve jeho bytu som odchádzal v mierne námesačnom stave. Tak začal príbeh tejto knihy," prezradil jej autor Peter Uličný.
Tiež sa uistil, že Melicherčík nie je žiaden vysoký bankový činiteľ či zámožný investor. Aj prezradil delenie zberateľov na tých, ktorí si snobsky budujú svoje bohatstvo a ani nevedia čo doma majú. Oveľa vzácnejšiu a menšiu skupinu tvoria zberatelia srdcom, vážni záujemcovia túžiaci po dotyku s umením.
"On nemal žiaden kapitál na budovanie zbierky, kapitálom je Ivan Melicherčík sám so svojim príjemným a milým vystupovaním. Po rôznych zberateľských záľubách v detskom a študentskom veku sa sústredil na výtvarné umenie. Fascinoval ho Mikuláš Galanda a Galandovci, tak ich chcel spoznať. Jeden deň zaklopal na dvere Kompánkovi, druhý Laluhovi a tak za nimi chodil ako pripravený novinár, ktorý sa s nimi dlho rozprával o umení aj písal o nich. Takto sa spriatelili," vysvetlil Uličný a ako príklad uviedol vzťah s vdovou po Galandovi, keďže Melicherčík tohto barda slovenského moderného maliarstva nemohol spoznať, pretože zomrel šesť rokov pred jeho narodením.
So skromnou Máriou Galandovou ho asi v polovici 80. rokov zoznámil zberateľ a lekár, ktorý ju roky liečil. Potom Melicherčík túto, od roku 1938 osamelú vdovu často navštevoval, robil jej spoločnosť aj ju občas odviezol autom do rodnej Poličky na Moravu. Ona ho považovala za adoptívneho syna, veľa mu hovorila o manželovej tvorbe a dovolila mu pozrieť si jeho umeleckú pozostalosť. Dôverne spoznal jeho dielo, ktoré tvorí stálu expozíciu Galérie Mikuláša Galandu v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach. "Keď v roku 1994 Melicherčík otváral v banskobystrickej Stredoslovenskej galérii prvú výstavu z diel Galandu a Galandovcov za prítomnosti vdovy, tá mu zo slzami v očiach povedala, že Mikuláš by mal určite veľkú radosť," konštatoval Uličný.
Tiež pripomenul zberateľovu závislosť na fenoméne svetoznámeho maliara Picassa a tým aj kubizmu, ktorý úzko súvisí s africkým kmeňovým umením. To je rovnako intuitívne neškolené umenie, ako tvoria Slováci v srbskej Kovačici, ktorú Melicherčík navštívil vyše stokrát a napísal o jej sedliackych umelcoch viaceré knihy i usporiadal početné výstavy.
Účastníci besedy sa dozvedeli, že v 60.a 70. rokoch do Kovačice chodili kupovať obrazy herci Brigita Bardotová, Alain Delon, Ursula Andressová, futbalista Pele, členovia skupiny Rolling Stones, posádka kozmického letu Apollo, králi, štátnici a ďalšie osobnosti. Tiež sa dozvedeli ako vzniklo naivné umenie, prečo je oň záujem i ako sa tvoria falzifikáty diel. Nechýbali niektoré raritné príbehy získavania obrazov, ku ktorým má Melicherčík zvláštny vzťah.
"Závidím mu, že pochodil svet a spoznal množstvo zaujímavých ľudí. Veď navštívil vyše 700 ateliérov v rôznych krajinách," dodal Uličný.
"Melicherčík je fascinujúca osobnosť po mnohých stránkach. Odkrýva sa ako človek s obrovskou vášňou pre výtvarné umenie. Je to veľmi podnetná kniha nielen o zberateľstve," povedal v úvode moderátor Dado Nagy, ktorý ospravedlnil Melicherčíkovu neprítomnosť.
"Myslel som si, že Ivan Melicherčík nie je človek, ale názov inštitúcie. Od 90. rokov minulého storočia som evidoval rad výstav z jeho zbierok i vydané publikácie s veľkou šírkou umeleckého záberu. O zberateľskej vášni viem toho dosť - som nevyliečiteľný knihoholik a značka Melicherčík mi nešla do hlavy. Po prvej návšteve jeho bytu som odchádzal v mierne námesačnom stave. Tak začal príbeh tejto knihy," prezradil jej autor Peter Uličný.
Tiež sa uistil, že Melicherčík nie je žiaden vysoký bankový činiteľ či zámožný investor. Aj prezradil delenie zberateľov na tých, ktorí si snobsky budujú svoje bohatstvo a ani nevedia čo doma majú. Oveľa vzácnejšiu a menšiu skupinu tvoria zberatelia srdcom, vážni záujemcovia túžiaci po dotyku s umením.
"On nemal žiaden kapitál na budovanie zbierky, kapitálom je Ivan Melicherčík sám so svojim príjemným a milým vystupovaním. Po rôznych zberateľských záľubách v detskom a študentskom veku sa sústredil na výtvarné umenie. Fascinoval ho Mikuláš Galanda a Galandovci, tak ich chcel spoznať. Jeden deň zaklopal na dvere Kompánkovi, druhý Laluhovi a tak za nimi chodil ako pripravený novinár, ktorý sa s nimi dlho rozprával o umení aj písal o nich. Takto sa spriatelili," vysvetlil Uličný a ako príklad uviedol vzťah s vdovou po Galandovi, keďže Melicherčík tohto barda slovenského moderného maliarstva nemohol spoznať, pretože zomrel šesť rokov pred jeho narodením.
So skromnou Máriou Galandovou ho asi v polovici 80. rokov zoznámil zberateľ a lekár, ktorý ju roky liečil. Potom Melicherčík túto, od roku 1938 osamelú vdovu často navštevoval, robil jej spoločnosť aj ju občas odviezol autom do rodnej Poličky na Moravu. Ona ho považovala za adoptívneho syna, veľa mu hovorila o manželovej tvorbe a dovolila mu pozrieť si jeho umeleckú pozostalosť. Dôverne spoznal jeho dielo, ktoré tvorí stálu expozíciu Galérie Mikuláša Galandu v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach. "Keď v roku 1994 Melicherčík otváral v banskobystrickej Stredoslovenskej galérii prvú výstavu z diel Galandu a Galandovcov za prítomnosti vdovy, tá mu zo slzami v očiach povedala, že Mikuláš by mal určite veľkú radosť," konštatoval Uličný.
Tiež pripomenul zberateľovu závislosť na fenoméne svetoznámeho maliara Picassa a tým aj kubizmu, ktorý úzko súvisí s africkým kmeňovým umením. To je rovnako intuitívne neškolené umenie, ako tvoria Slováci v srbskej Kovačici, ktorú Melicherčík navštívil vyše stokrát a napísal o jej sedliackych umelcoch viaceré knihy i usporiadal početné výstavy.
Účastníci besedy sa dozvedeli, že v 60.a 70. rokoch do Kovačice chodili kupovať obrazy herci Brigita Bardotová, Alain Delon, Ursula Andressová, futbalista Pele, členovia skupiny Rolling Stones, posádka kozmického letu Apollo, králi, štátnici a ďalšie osobnosti. Tiež sa dozvedeli ako vzniklo naivné umenie, prečo je oň záujem i ako sa tvoria falzifikáty diel. Nechýbali niektoré raritné príbehy získavania obrazov, ku ktorým má Melicherčík zvláštny vzťah.
"Závidím mu, že pochodil svet a spoznal množstvo zaujímavých ľudí. Veď navštívil vyše 700 ateliérov v rôznych krajinách," dodal Uličný.