Brno/Bratislava 1. apríla (TASR) - Milan Kundera, jeden z najznámejších českých spisovateľov, ktorý od roku 1975 žije vo Francúzsku, bude mať v pondelok 1. apríla 90 rokov.

Rozsiahla prozaická tvorba Milana Kunderu, je neodmysliteľnou súčasťou bohatej tradície stredoeurópskeho filozofického románu, reprezentovaného takými autormi ako napríklad Franz Kafka, Robert Musil, alebo Hermann Broch.

Už Kunderov prozaický debut, poviedková kniha Směšné lásky, sa stala vydarenou predohrou k nasledujúcim románom ako napríklad Žert, Život je jinde, Kniha smíchu a zapomnění, Nesnesitelná lehkost bytí, alebo Nesmrtelnost, ktoré zobrazujú ľudský život ako striedanie či symbiotické spolunažívanie tragična a komična.

Tragično totiž podľa Kunderu prináša krásnu ilúziu ľudskej veľkosti, zatiaľ čo komično odhaľuje bezvýznamnosť všetkého.

Svetoznámy spisovateľ sa v júni 2012 stal laureátom prestížnej Ceny Francúzskej národnej knižnice. Bolo to jeho ďalšie francúzske ocenenie po Veľkej cene Francúzskej akadémie (2001) a Svetovej cene Nadácie Simone a Cina Del Ducaovcov z roku 2009. V januári 2010 si prevzal Milan Kundera v Paríži čestné občianstvo mesta Brno.

Milan Kundera sa narodil 1. apríla v Brne, v rodine muzikológa a hudobného pedagóga Ludvíka Kunderu. Jeho bratrancom bol nedávno zosnulý český spisovateľ a básnik Ludvík Kundera. Po maturite na gymnáziu a dvoch semestroch na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (UK), študoval Filmovú fakultu Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe, kde začiatkom druhej polovice 20. storočia vyučoval scenáristiku a literatúru, od roku 1964 ako docent.

Podobne ako mnohí českí resp. československí umelci a intelektuáli uveril aj Milan Kundera v 50. rokoch minulého storočia komunistickým ideálom, aby sa neskôr stal ich veľkým kritikom. V rokoch 1948-1950 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ), pre údajnú protistranícku činnosť ho však vylúčili. V roku 1956 mu členstvo obnovili, ale začal sa angažovať v reformnom hnutí.

Pre svoje politické názory sa dostával do povedomia verejnosti, okrem iného aj svojim legendárnym vystúpením na zjazde československých spisovateľov v roku 1967. Po augustových udalostiach z roku 1968 a počas nasledujúcej normalizácie sa stal pre komunistov definitívne nepohodlným a v bývalom Československu prestali oficiálne vychádzať jeho diela.

Aj preto v roku 1975 prijal ponuku pracovného miesta hosťujúceho profesora v Rennes a odišiel do Francúzska, neskôr prednášal v Paríži, v ktorom sa natrvalo usadil. Po tom, čo ho v roku 1979 zbavili komunistické úrady československého občianstva, získal v roku 1981 francúzske občianstvo. Od konca 80. rokov minulého storočia píše výlučne po francúzsky.

Milan Kundera knižne debutoval ako básnik v roku 1953 zbierkou Člověk zahrada širá, v ktorej cítiť prvky socialistického realizmu. V roku 1955, vydal dokonca poému oslavujúcu Július Fučíka Poslední máj. O tejto etape svojej tvorby hovorí aj jeho neskorší román Život je jinde, ktorý prvýkrát vyšiel vo francúzskom preklade v roku 1973.

Prozaicky debutoval zbierkou poviedok Směšné lásky: tři melancholické anekdoty, ktoré vyšli v roku 1963. Druhý sešit směšných lásek vyšiel v 1965 a tretí v roku 1968.

Veľký úspech po celom Československu zaznamenal Kundera prvým románom Žert z roku 1967. Bol to však jediný román, ktorý vyšiel v bývalom Československu. Po roku 1989 sa opäť na pultoch kníhkupectiev objavil až v roku 1996.

Pred definitívnym odchodom do Francúzska napísal Milan Kundera v Československu divadelné hry Majitelé klíčů (1962), Ptákovina (1966) a Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi (1971), ktorú však divadlá uvádzali pod autorstvom českého filmového režiséra Evalda Schorma.

Podľa informácií, ktoré prebehli českými médiami v októbri 2008, mal Milan Kundera v mladosti, na začiatku 50. rokov 20. storočia, udať západného agenta Miroslava Dvořáčka. Spisovateľ udavačstvo poprel. Nielen tieto udalosti, ale aj oveľa dávnejší rezervovaný postoj českých disidentov k jeho románom napísaným vo Francúzsku, ktoré vyšli torontskom exilovom vydavateľstve českého spisovateľa Josefa Škvoreckého, utvrdili Kunderu vo vlažnom a kritickom vzťahu k svojej domovine. To spôsobovalo a spôsobuje problémy vydávania jeho diel v Česku po roku 1989. So súhlasom Kunderu vyšli iba romány Nesmrtelnost (1993) Nesnesitelná lehkost bytí (2006) Valčík na rozloučenou (2008), Život je jinde (2016) a Kniha smíchu a zapomnění (2017).

Na preklad do češtiny tak čakajú napríklad romány La Lenteur (Pomalosť, 1995), L'Identité (Identita, 1998), L'Ignorance (Nevedomosť, 2000), La Fete de l'insignifiance (Slávnosť bezvýznamnosti, 2013).

Filmového spracovania sa v roku 1968 dočkal román Žert, ktorý v režíroval Jaromil Jireš. Do filmovej podoby v roku 1969 previedol režisér Antonín Kachlík aj Kunderovu slávnu poviedku Já, truchlivý bůh, kde v hlavnej úlohe excelovali Miloš Kopecký a Pavel Landovský.

Kunderov asi najznámejší román Nesnesitelná lehkost bytí v roku 1988 adaptoval do rovnomennej filmovej podoby americký režisér Philip Kaufman.