Bohumín/Bratislava 6. marca (TASR) - Český filozof, publicista, humanista, literárny kritik, spisovateľ a disident revoltujúci proti totalite a signatár Charty 77 Milan Šimečka by sa v piatok 6. marca dožil 85 rokov.

Narodil sa v roku 1930 na severnej Morave v Novom Bohumíne (dnes Bohumín) v Čechách. Dlho pôsobil na Slovensku a žil s rodinou v Bratislave.

V roku 1953 vyštudoval českú a ruskú literatúru a filozofiu na Masarykovej univerzite v Brne a potom krátko učil na gymnáziu v Kroměříži v Česku. V Bratislave začínal v roku 1954 ako pedagóg marxistickej filozofie na dvoch fakultách Univerzity Komenského (UK) - lekárskej a farmaceutickej. V roku 1958 prešiel na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Zaoberal sa dejinami filozofie, písal literárne recenzie, kultúrnopolitické a politické eseje.

Od jesene 1967 do februára 1968 bol štipendistom Ústavu európskych dejín v Mainze v Nemeckej spolkovej republike (NSR), kde nadviazal kontakt s intelektuálnymi prúdmi v Európe a kde sa prehĺbil jeho záujem o aktuálnu sociálnu a politickú skutočnosť.

Po návrate domov ho ešte v roku 1968 po kritických vyjadreniach k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy (august 1968) vylúčili z komunistickej strany a v roku 1970 musel opustiť akademickú pôdu. Až do zatknutia v máji 1981 (vo vyšetrovacej väzbe strávil vyše roka) mohol pracovať len v manuálnych profesiách. Z väzenia sa vrátil s poškodeným zrakom a hlbokou existenciálnou skúsenosťou.

V 60. rokoch 20. storočia stihli u nás ešte vyjsť dve jeho knižné práce Sociálne utópie a utopisti a Kríza utopizmu.

Ako signatár Charty 77 sa Milan Šimečka výrazne angažoval za ľudské práva a občianske slobody. Postupne sa vyprofiloval v jednu z najvýznamnejších a najvplyvnejších osobností disidentského hnutia na Slovensku a v Čechách. V tejto súvislosti sú známe jeho literárne diela, v ktorých sa zaoberal hlavne vzťahom inteligencie a moci a problematikou totality a demokracie. Jeho práce zo 70. a 80. rokov 20. storočia vychádzali knižne v exilových vydavateľstvách, v samizdatoch a v prekladoch do cudzích jazykov. Boli to napríklad eseje Obnovení pořádku, Náš soudruh Winston Smith, zbierka fejtónov Kruhová obrana, odborná publikácia Konec nehybnosti a v spoluautorstve s Miroslavom Kusým vyšli aj publikácie Veľký Brat a Veľká Sestra a Európske skúsenosti s reálnym socializmom.

V novembri 1989 i v nasledujúcich mesiacoch patril Milan Šimečka ako predstaviteľ Verejnosti proti násiliu (VPN) v Bratislave medzi hlavných intelektuálnych protagonistov Nežnej revolúcie. V roku 1990 bol až do svojej smrti (zomrel 24. septembra 1990) poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla.

Bol držiteľom niekoľkých literárnych cien, v auguste 1990 mu International Press Institute udelil cenu IPI Press Freedom Award za najlepší článok roka. Prezident ČSFR Václav Havel mu 28. októbra 1991 udelil Rad T.G. Masaryka 1. triedy in memoriam a 1. januára 2000 mu slovenský prezident Rudolf Schuster udelil vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy i memoriam.

Milan Šimečka zomrel 24. septembra 1990 v Prahe vo veku 60 rokov. Rok po jeho smrti jeho priatelia založili Nadácia Milana Šimečku, aby zhromažďovala, podporovala a organizovala ľudí, ktorým je blízky duchovný odkaz Milana Šimečku.