Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V nedeľu 5. mája odohrá to najlepšie zo svojej celoživotnej tvorby pod názvom Best of.
Autor TASR
Bratislava 2. mája (TASR) – S výberom svojich najlepších inscenácií sa v Slovenskom národnom divadle (SND) predstaví mím Milan Sládek. Pod názvom Best Of ho uvedie v nedeľu 5. mája v sále Činohry SND aj na počesť nedávneho životného jubilea. Tento mím svetového mena bol určitý čas členom SND a po odchode do zahraničia sa občas na jeho javisko vracia.
"S rovnakým programom som tu bol pred tromi rokmi, ale tie predstavenia nie sú mechanickým opakovaním. Ovplyvňuje ma sila publika, obecenstvo mi pomáha pri ich realizácii na javisku. Mal som z čoho vyberať, urobil som skoro 50 inscenácii so skupinou a popri tom vznikali sólistické nápady," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Sládek.
Do dvojhodinového programu zaradil najstaršiu a už kultovú pantomímu Slnečnica z roku 1958, kresťanské témy na základe príbehov zo Starého zákona pod názvom Kefka číta Bibliu, Pierotove lásky, úctu k japonskému divadlu kabuki, Chocho San a iné pantomímy. Je to prierez rôznych foriem čistého herectva bez hovorenej reči, pohybové divadlo od vážnej pantomímy až po paródiu, humor a satiru.
Rodák zo Streženíc (1938) v Bratislave po absolvovaní Strednej umeleckopriemyselnej školy (odbor rezbársky) študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení a potom v Štúdiu Divadla 34 v Prahe pod vedením E. F. Buriana, v ktorého divadle pôsobil od roku 1959. Hrával v Národnom divadle v Bratislave (1961-1964). V roku 1968 sa z míma stal režisér Divadelného štúdia Bratislava. Na jeho dosky priviedol tri súbory – dramatické, kabaretné a pantomimické, ktoré spolu fungovali až do 21. augusta 1968 a začiatku tzv. normalizácie. Divadelné štúdio potom zatvorili a mím musel opustiť rodnú krajinu.
Po dvoch rokoch vo Švédsku sa presťahoval do nemeckého Kolína nad Rýnom. Tam založil súbor Compagnie Sladek, ktorý patril k medzinárodne najznámejších pantomimickým skupinám a získal obrovskú popularitu vo svojom novom domove. V ňom 28. mája 1974 otvoril Divadlo Kefka (Theater Kefka) a pôsobil v ňom do roku 1990. V Kolíne rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku na v tom čase jedinej stálej pantomimickej scéne v Západnej Európe. V roku 1976 sa uskutočnil prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler.
Sládek pôsobil ako profesor pantomímy na Folkwang-Hochschule v Essene (1987-1992). Nasledujúcich desať rokov bol režisérom v novom bratislavskom Divadle Aréna, kde od roku 1996 organizoval Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar a veľmi sa zaslúžil o rekonštrukciu chátrajúcej historickej budovy na petržalskom brehu Dunaja. V roku 2002 sa vrátil späť do Kolína nad Rýnom.
"S rovnakým programom som tu bol pred tromi rokmi, ale tie predstavenia nie sú mechanickým opakovaním. Ovplyvňuje ma sila publika, obecenstvo mi pomáha pri ich realizácii na javisku. Mal som z čoho vyberať, urobil som skoro 50 inscenácii so skupinou a popri tom vznikali sólistické nápady," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Sládek.
Do dvojhodinového programu zaradil najstaršiu a už kultovú pantomímu Slnečnica z roku 1958, kresťanské témy na základe príbehov zo Starého zákona pod názvom Kefka číta Bibliu, Pierotove lásky, úctu k japonskému divadlu kabuki, Chocho San a iné pantomímy. Je to prierez rôznych foriem čistého herectva bez hovorenej reči, pohybové divadlo od vážnej pantomímy až po paródiu, humor a satiru.
Rodák zo Streženíc (1938) v Bratislave po absolvovaní Strednej umeleckopriemyselnej školy (odbor rezbársky) študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení a potom v Štúdiu Divadla 34 v Prahe pod vedením E. F. Buriana, v ktorého divadle pôsobil od roku 1959. Hrával v Národnom divadle v Bratislave (1961-1964). V roku 1968 sa z míma stal režisér Divadelného štúdia Bratislava. Na jeho dosky priviedol tri súbory – dramatické, kabaretné a pantomimické, ktoré spolu fungovali až do 21. augusta 1968 a začiatku tzv. normalizácie. Divadelné štúdio potom zatvorili a mím musel opustiť rodnú krajinu.
M. Sládek: Diváci spoluvytvárajú predstavenie
Po dvoch rokoch vo Švédsku sa presťahoval do nemeckého Kolína nad Rýnom. Tam založil súbor Compagnie Sladek, ktorý patril k medzinárodne najznámejších pantomimickým skupinám a získal obrovskú popularitu vo svojom novom domove. V ňom 28. mája 1974 otvoril Divadlo Kefka (Theater Kefka) a pôsobil v ňom do roku 1990. V Kolíne rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku na v tom čase jedinej stálej pantomimickej scéne v Západnej Európe. V roku 1976 sa uskutočnil prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler.
Sládek pôsobil ako profesor pantomímy na Folkwang-Hochschule v Essene (1987-1992). Nasledujúcich desať rokov bol režisérom v novom bratislavskom Divadle Aréna, kde od roku 1996 organizoval Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar a veľmi sa zaslúžil o rekonštrukciu chátrajúcej historickej budovy na petržalskom brehu Dunaja. V roku 2002 sa vrátil späť do Kolína nad Rýnom.
