Bratislava 5. júna (TASR) - Pod názvom Príťažlivosť poézie sa uskutočnil dnes v Bratislave slávnostný program venovaný významnému slovenskému básnikovi a prekladateľovi Miroslavovi Válkovi. Podujatie pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín usporiadalo v Dvorane Ministerstva kultúry SR Národné osvetové centrum. "Jeho dielo preveril čas, je to nespochybniteľne veľký básnik, dodnes obľúbený a čítaný," povedal minister kultúry SR Marek Maďarič o Miroslavovi Válkovi, ktorý bol tiež politikom. "Bol prvý slovenský minister kultúry a napriek tomu, že pôsobil v čase, kedy ideológia strážila kultúru, aj ju krivila, on v rade ministrov vyčnieva ako osobnosť, ktorá si napriek tomu dokázala uchovať ľudský a intelektuálny kredit," dodal Maďarič s tým, že v prípade Válkovej osobnosti je čo si pripomínať a na čo nadväzovať.

V programe, ktorý otvorila najznámejšia skladba Ilju Zeljenku Musica slovaca v podaní Mucha Quartet, zazneli Válkove citáty venované poézii i jej prekladu. Básne nadčasového autora ako napríklad Jablko, Jesenná láska, Len tak, Nite zazneli v podaní Mateja Marušina, Františka Kovára i Dušana Jamricha. Obľúbený Válkov recitátor zarecitoval i Hluché miesto, poslednú Válkovu báseň, napísanú týždeň pred smrťou 14. januára 1991. Tvorbu básnika, ktorý dal slovenskej poézie zbierky ako Dotyky (1959), Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) či Milovanie v husej koži (1965), spestrili hudobné a spevácke čísla, nechýbal francúzsky šansón, ktorý mal básnik v obľube. "Mal rád aj jazzovú hudbu, aj šansóny, dosť sa venoval francúzskemu jazyku, preto som zaradila do programu aj Paula Verlaina, bol to jeho obľúbený básnik," poznamenala autorka scenára slávnostného programu a jeho iniciátorka Jana Liptáková.



Válkova poézia inšpirovala aj hudobníkov a spevákov, niektoré jeho básne boli zhudobnené, napríklad Po písmenku (Pavol Hammel), Dáma so závojom (Richard Müller), Smutná ranná električka (Marián Varga), Jesenná láska (Miroslav Žbirka). "Vždy som ho vnímal ako vrcholového slovenského básnika odhliadnuc od funkcie, ktorú zastával, ale s prihliadnutím na to, že hoci robil túto funkciu, keď bola príležitosť, tak umelcom istým spôsobom pomohol, nie úplne všetkým, ale niekedy aj niektoré veci dokázal zachrániť," povedal pre TASR herec František Kovár na margo Miroslava Válka. "V tej dobe bol veľmi rešpektovaný a uvedomoval si na jednej strane z pozície básnika, človeka, ktorý vníma hĺbku života, na druhej strane si uvedomoval svoju poplatnosť v zmysle svojho straníckeho zaradenia, takže bola to trošku schizofrénia," dodal.