Predstavitelia kultúry a kreatívneho priemyslu pred časom kritizovali fakt, že v pláne obnovy nemá kultúra samostatnú kapitolu.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) – Ministerstvo kultúry (MK) SR naďalej pracuje na rozpracovaní reformných zámerov, ktoré by mohli byť súčasťou Plánu obnovy. Vzhľadom na to, že na tomto dokumente sa naďalej pracuje, je predčasné tvrdiť, v akej miere bude kultúra z Plánu obnovy podporená. Uviedol to rezort kultúry v súvislosti s aktualizovaným návrhom Plánu obnovy, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Michal Hajtol z oddelenia komunikácie a protokolu MK pripomenul, že okrem návrhu v rámci "Zelenej obnovy budov", v ktorej bude možné čerpať peniaze aj na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok, má rezort vypracované minimálne ďalšie tri reformy v súlade s predpísanými požiadavkami Európskej komisie.
"Cieľom jednej z nich je pluralita a dôveryhodnosť médií so zámerom vyrovnať trhové podmienky pre všetkých poskytovateľov mediálnych služieb zavedením koregulačného mechanizmu, čím by sa podporila súťaž a kvalita poskytovaných mediálnych služieb a tiež boj s dezinformáciami," spresnil Hajtol.
Za zásadnú považuje MK takisto reformu umeleckých fondov. "Jej cieľom je odstránenie neefektívnosti pri podpore umenia a zabezpečenie systematického nástroja krízovej intervencie dostupného pre všetkých profesionálov v kultúrno-kreatívnom priemysle v mimoriadnych situáciách," dodal Hajtol.
Pripomenul, že dôležitou je aj reforma rozdrobenosti knižničnej siete, ktorá má inovovať a zatraktívniť služby, rovnako tiež zjednodušiť prístup obyvateľstva k informačným zdrojom.
Predstavitelia kultúry a kreatívneho priemyslu pred časom kritizovali fakt, že v pláne obnovy nemá kultúra samostatnú kapitolu. Zdôraznili, že nie je možné zúžiť oblasť obnovy len na sanáciu kultúrnych pamiatok.
Ministerstvo financií (MF) ako gestor prípravy plánu obnovy upozornilo, že rozdelenie finančných prostriedkov musí v prvom rade reflektovať špecifické odporúčania Európskej komisie pre Slovensko a musí spĺňať aj ďalšie kritériá, ako napríklad príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku a prechod na digitálnu ekonomiku. "Kultúra nebola súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k tejto oblasti ani nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy," dodal rezort financií.
Vo štvrtok (18. 2.) MF na svojej webovej stránke zverejnilo nové informácie o tom, do čoho chce Slovensko investovať zhruba šesť miliárd eur z fondu obnovy. Najviac (34 %) pôjde na zelenú ekonomiku. Zvyšné miliardy by podľa aktuálnej verzie mali byť rozdelené do okruhov zdravie (27 %), efektívny štát a digitalizácia (16 %), vzdelávanie a veda (12 %), výskum a inovácie (11 %).
Michal Hajtol z oddelenia komunikácie a protokolu MK pripomenul, že okrem návrhu v rámci "Zelenej obnovy budov", v ktorej bude možné čerpať peniaze aj na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok, má rezort vypracované minimálne ďalšie tri reformy v súlade s predpísanými požiadavkami Európskej komisie.
"Cieľom jednej z nich je pluralita a dôveryhodnosť médií so zámerom vyrovnať trhové podmienky pre všetkých poskytovateľov mediálnych služieb zavedením koregulačného mechanizmu, čím by sa podporila súťaž a kvalita poskytovaných mediálnych služieb a tiež boj s dezinformáciami," spresnil Hajtol.
Za zásadnú považuje MK takisto reformu umeleckých fondov. "Jej cieľom je odstránenie neefektívnosti pri podpore umenia a zabezpečenie systematického nástroja krízovej intervencie dostupného pre všetkých profesionálov v kultúrno-kreatívnom priemysle v mimoriadnych situáciách," dodal Hajtol.
Pripomenul, že dôležitou je aj reforma rozdrobenosti knižničnej siete, ktorá má inovovať a zatraktívniť služby, rovnako tiež zjednodušiť prístup obyvateľstva k informačným zdrojom.
Predstavitelia kultúry a kreatívneho priemyslu pred časom kritizovali fakt, že v pláne obnovy nemá kultúra samostatnú kapitolu. Zdôraznili, že nie je možné zúžiť oblasť obnovy len na sanáciu kultúrnych pamiatok.
Ministerstvo financií (MF) ako gestor prípravy plánu obnovy upozornilo, že rozdelenie finančných prostriedkov musí v prvom rade reflektovať špecifické odporúčania Európskej komisie pre Slovensko a musí spĺňať aj ďalšie kritériá, ako napríklad príspevok k prechodu na zelenú ekonomiku a prechod na digitálnu ekonomiku. "Kultúra nebola súčasťou európskeho semestra a Európska komisia k tejto oblasti ani nevydávala svoje odporúčania, ktorých naplnenie je kľúčovou podmienkou plánu obnovy," dodal rezort financií.
Vo štvrtok (18. 2.) MF na svojej webovej stránke zverejnilo nové informácie o tom, do čoho chce Slovensko investovať zhruba šesť miliárd eur z fondu obnovy. Najviac (34 %) pôjde na zelenú ekonomiku. Zvyšné miliardy by podľa aktuálnej verzie mali byť rozdelené do okruhov zdravie (27 %), efektívny štát a digitalizácia (16 %), vzdelávanie a veda (12 %), výskum a inovácie (11 %).