Básnik a prozaik Ján Štrasser o nej vyhlásil, že je to smutné dievča. Z jej poviedok na čitateľa dýcha smútok a depresia. Napriek tomu sa Kompaníkovej knihy čítajú a predávajú.
Autor TASR
Považská Bystrica/Bratislava 31. augusta (TASR) – Monika Kompaníková sa napriek mladému veku a počtu vydaných kníh, zaradila medzi úspešných slovenských literárnych autorov. Je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka (2001, 2003) a laureátkou prestížnej ceny Anasoft litera 2011. V pondelok 1. septembra sa spisovateľka a výtvarníčka Monika Kompaníková dožíva 35. narodenín.
Básnik a prozaik Ján Štrasser o nej vyhlásil, že je to smutné dievča. Usúdil tak na základe jej poviedok, z ktorých na čitateľa dýcha smútok a depresia. Napriek tomu sa Kompaníkovej knihy čítajú a predávajú.
Nemilosrdný a krutý svet z jej zatiaľ najúspešnejšej knihy Piata loď vychádza z reality, ktorú autorka zažila v rómskych osadách. V rámci terénneho výskumu vtedy sociologičky Ivety Radičovej spolu so sestrou prešli naprieč celým Slovenskom. Videné a zažité bola hrôza: deti s obhryzenými nohami od potkanov, batoľa s hrajúcou sa hlavou mŕtveho zajaca namiesto hračky, prespávajúce deti v chatrčiach na zemi... Na Slovensku je podľa nej veľa materiálu na desivé rodinné príbehy.
Monika Kompaníková sa narodila 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici. Od siedmich rokov navštevovala výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia. Študovala na Strednej odbornej škole sklárskej v Lednických Rovniach. Začala písať prvé básne, ktoré vyhrávali rôzne stredoškolské súťaže. So sestrou vydávala anarchistický samizdat, ktorý obsahoval články o literatúre. V Bratislave vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU), Katedru farebnej grafiky u Vojtecha Kolenčíka a Katedru maľby u Ivana Csudaia. Na vysokej škole napísala prvú úspešnú poviedku do súťaže Kolomana Kerestézs Bagalu.
Debutovala knihou krátkych próz Miesto pre samotu (2003). Získala za ňu Cenu Ivana Kraska, za debut roka. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Novela Bela Mesta vyšla v roku 2010 aj v Srbsku. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých autorov. V roku 2010 vydala román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera 2011 a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka. V roku 2012 vyšiel tento román v českom preklade. V roku 2013 jej vyšla kniha pre deti Hlbokomorské rozprávky. Za vynikajúce ilustrácie v nej získala Cenu Ministerstva kultúry SR ilustrátorka knihy Veronika Holecová v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013.
Poviedky Moniky Kompaníkovej boli preložené a publikované v antológiách a časopisoch v Bielorusku, Nemecku, Poľsku, Srbsku, Bulharsku, Rakúsku, Maďarsku, Veľkej Británii, Spojených štátoch amerických, Egypte, Českej republike a v Chorvátsku.
Monika Kompaníková žije v Pezinku. Má dvoch synov a pracuje pre vydavateľstvo Artforum.
Básnik a prozaik Ján Štrasser o nej vyhlásil, že je to smutné dievča. Usúdil tak na základe jej poviedok, z ktorých na čitateľa dýcha smútok a depresia. Napriek tomu sa Kompaníkovej knihy čítajú a predávajú.
Nemilosrdný a krutý svet z jej zatiaľ najúspešnejšej knihy Piata loď vychádza z reality, ktorú autorka zažila v rómskych osadách. V rámci terénneho výskumu vtedy sociologičky Ivety Radičovej spolu so sestrou prešli naprieč celým Slovenskom. Videné a zažité bola hrôza: deti s obhryzenými nohami od potkanov, batoľa s hrajúcou sa hlavou mŕtveho zajaca namiesto hračky, prespávajúce deti v chatrčiach na zemi... Na Slovensku je podľa nej veľa materiálu na desivé rodinné príbehy.
Monika Kompaníková sa narodila 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici. Od siedmich rokov navštevovala výtvarný odbor na Ľudovej škole umenia. Študovala na Strednej odbornej škole sklárskej v Lednických Rovniach. Začala písať prvé básne, ktoré vyhrávali rôzne stredoškolské súťaže. So sestrou vydávala anarchistický samizdat, ktorý obsahoval články o literatúre. V Bratislave vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU), Katedru farebnej grafiky u Vojtecha Kolenčíka a Katedru maľby u Ivana Csudaia. Na vysokej škole napísala prvú úspešnú poviedku do súťaže Kolomana Kerestézs Bagalu.
Debutovala knihou krátkych próz Miesto pre samotu (2003). Získala za ňu Cenu Ivana Kraska, za debut roka. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Novela Bela Mesta vyšla v roku 2010 aj v Srbsku. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých autorov. V roku 2010 vydala román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera 2011 a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka. V roku 2012 vyšiel tento román v českom preklade. V roku 2013 jej vyšla kniha pre deti Hlbokomorské rozprávky. Za vynikajúce ilustrácie v nej získala Cenu Ministerstva kultúry SR ilustrátorka knihy Veronika Holecová v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2013.
Poviedky Moniky Kompaníkovej boli preložené a publikované v antológiách a časopisoch v Bielorusku, Nemecku, Poľsku, Srbsku, Bulharsku, Rakúsku, Maďarsku, Veľkej Británii, Spojených štátoch amerických, Egypte, Českej republike a v Chorvátsku.
Monika Kompaníková žije v Pezinku. Má dvoch synov a pracuje pre vydavateľstvo Artforum.