Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Kultúra

Mudroch vystavuje v Bratislave obrazy, Nehybnosť pohybu aj videoakty

Ilustračné foto Foto: TASR - Martin Baumann

V expozícii prevládajú tmavé figurálne diela.

Bratislava 12. júna (TASR) – Výber z tvorby akademického sochára Mariána Mudrocha je na výstave v bratislavskej Galérii G 19. Autor jej dal dlhý názov Rád by som sa vrátil na miesta, kde som nikdy nebol. Oddnes je verejnosti prístupná do 12. júla.

V expozícii prevládajú tmavé figurálne diela. Svetlý obraz je len Konvergencie II. z roku 1979 a portrét Einsteina, podľa ktorého vytvoril dva čierne obrazy Introspekcia (1980). Rovnakej tmavej farby s obrysmi postavy je Autoportrét (1980), tiež nástenné diela Zhody a premeny (1998) a pred nimi objekt so štyrmi čiernymi fľašami s názvom Nedotýkať sa, prosím. Tmavé alebo čierno-sivé sú aj obrazy zo série Fosília (2011), Medúza (2004), Potichu smerom do vnútra (2006) či Nová skúsenosť (2010). Vtipné sú tri fotografie Prvý otvorený ateliér, kde na streche domu s dvoma komínmi vychádza z nich modrý a červený dym.

Expozíciu spestruje mnohoženské erotické krátke video Akt zostupovania zo schodov (2015). Tiež tohtoročný kovovo-sklenený objekt položený na podlahe galérie vytvorený k pocte pedagóga a výtvarníka Václava Cíglera. Autor tento mobilo-stabil či stabilo-mobil pomenoval Nehybnosť pohybu.

Podľa kurátora výstavy Juraja Mojžiša Nehybnosť pohybu je konfigurácia dvoch rovnakých konštrukcií z dvoch rôznych zrkadliacich materiálov uložených na zrkadlovej ploche, ktoré stvárňujú Mudrochovu vnútorne "vividenú" víziu nehybnosť pohybu. "V tomto zmysle teda tvrdím, že autorove dosahovanie zvláštnej jednoty sveta v dotykoch s ukrytou podobou tvaru pulzuje rovnako aj v záchvevoch nehybnosti pohybu. Že pulzuje tichom, prítmím a tmou prekonávaných pochybností," konštatuje Mojžiš.

Marián Mudroch (1945) po štúdiách v rodnej Bratislave na Strednej škole umeleckého priemyslu a Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) od roku 1973 pedagogicky pôsobil na niekoľkých školách. Naposledy do roku 2008 ako docent na VŠVU. Je predstaviteľ neoficiálnej výtvarnej scény v 70. a 80. rokoch. Od roku 1990 patrí do umeleckého združenia Avance – Retard. Skupinovo aj samostatne vystavoval od roku 1970 v rôznych slovenských a českých mestách, v európskych krajinách, Kanade, USA i na Expo 92 v Seville.