Bratislava 13. novembra (TASR) – Prierez fotografickou tvorbou multimediálnej výtvarníčky Anny Daučíkovej ponúka výstava pod názvom V zornom poli v bratislavskej galérii Medium. Tvorí ju výber diel od konca 80. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Obrazová a video expozícia je v rámci Mesiaca fotografie a potrvá do 7. decembra.

"Autorka venuje svoju umeleckú pozornosť otázkam spojeným s feminizmom a post-feminizmom, mapuje a rozbíja konštrukty mužskosti a ženskosti, upiera voyeuristicko-exhibicionistické, mechanické alebo digitálne oko fotoaparátu a kamery na oblasti stereotypov, ktoré sa principiálne nezlučujú s jej autorským subjektom. Testuje a komplikuje zažité hierarchizácie v spoločenských, sociálnych a rodinných konšteláciách, kladie otázky na rozkolísanie genderovej jednostrannosti a v neposlednom rade po dlhé roky húževnato pestuje kritickú sebareflexiu," konštatuje kurátorka výstavy Silvia L. Čúzyová.

Podľa nej Daučíková je jedným z najdôležitejších mien súčasného slovenského vizuálneho umenia s dosahom v širšom európskom priestore. Vlastná aj cudzia fotografia vytvorená bez ambícií autora vedome oslobodená od remeselnej zručnosti sa v jej tvorbe vyskytuje od počiatku a predstavuje dôležitý prostriedok k umeleckým cieľom. Využitie fotografie a manipuláciu s ňou bohato varíruje od záznamu nájdenej či inscenovanej situácie cez fotografiu nielen ako dokumentáciu, ale nosné médium jej performancií a mapovaní vlastného tela (cykly fotokoláží, fotokumulácií a fotoperforácií) až po fotografiu ako nachádzaný, privlastnený a opätovne použitý materiál s ďalším významom.

Oveľa viac ako na výstave sú všetky spomínané postupy využitia fotografie podrobne uvedené v prvej Daučíkovej monografii s názvom A_nna D_aučík_ová: Trans_formácie, ktorú teraz vydala Slovenská národná galéria. V rozsiahlom rozhovore Moniky Mitášovej s umelkyňou aj ďalších textoch sú životopisné a umelecké súvislosti bratislavskej rodáčky Daučíkovej (1950).

Publikácia predstavuje jej dielo a jeho premeny aj s prezentáciami na výstavách a video-festivaloch od čias štúdia u Václava Ciglera v ateliéri skla v architektúre na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (1972–1978). Tam sa Daučíková venovala skleneným objektom, šperkom a architektúre. Nadväzujú na ne obdobia malieb, koláží a fotografií v Moskve (1979–1991) a následné obdobie videa a nových médií. Na VŠVU založila ateliér videa, v súčasnosti učí v Prahe na Akadémii výtvarných umení. Vystavuje, prednáša a publikuje na Slovensku, v ČR aj inde v zahraničí.

Čitateľ sa v takmer 420-stranovej knihe dozvie prečo Daučíková v detstve kreslila mužské postavy, o problémoch s prijatím do umeleckej školy, veľkom vplyve Ciglera a slobodnej študijnej atmosfére v čase normalizácie i počúvaní rádia Slobodná Európa v kabinete, aj o fízloch na škole. Tiež o jej problémoch s telesnou identitou nielen v dospievaní a pokusoch emigrovať. Umelkyňa spomína na život v komunitách v rôznych mestách, o jej silných vzťahoch so ženami aj mužmi, prečo sa rozišla s cirkvou, o aktivitách v LGBT komunite (1998-2003).

Prezrádza, prečo emigrovala do Moskvy, kde jej hrozilo väzenie. Mala fiktívny sobáš s priateľom jej priateľa, bola sledovaná príslušníkmi KGB a chodila sa hlásiť na políciu. Žiadala o sovietske občianstvo, nakoniec skončila bez dokladov, nemohla cestovať, ani si nič vybaviť a stratila všetky práva (1984). Jej spomienky na 12-ročný život v ZSSR sú zrkadlom vtedajšej doby v spoločnosti aj života umelcov na "mejdanoch".