Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava je zameraná na prezentáciu a interpretáciu archeologických nálezov, ktoré odrážajú dynamiku a kontrasty kultúrneho vývoja vo východnej časti Podunajskej nížiny.
Autor TASR
Nové Zámky 28. apríla (TASR) - Dejinný vývoj na území južného Slovenska v období, keď éru bronzu pozvoľne striedalo železo, predstavuje archeologická výstava Úsvit železného veku. V priestoroch Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch bude sprístupnená od 5. mája do 13. augusta. Partnermi výstavy sú Podunajské múzeum v Komárne a Tekovské múzeum v Leviciach, informoval o tom autor výstavy Jakub Godiš z novozámockého múzea.
Výstava je zameraná na prezentáciu a interpretáciu archeologických nálezov, ktoré odrážajú dynamiku a kontrasty kultúrneho vývoja vo východnej časti Podunajskej nížiny od neskorej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú. Na jej začiatku stoja esteticky pôsobivé pamiatky kultúr stredodunajských popolnicových polí, nasledované vzácnymi artefaktmi nomádov pôvodom z čiernomorských stepí, ako i menej výraznými hmotnými svedectvami z východohalštatskej kultúry, ktorú v závere poznačil príchod jazdcov z východu - kultúry Vekerzug. Návštevníci budú mať možnosť vidieť aj originály unikátnych keramických i kovových artefaktov, ktoré sú reprezentatívnymi výrobkami svojej doby a vo svete archeológie patria už medzi ikonické nálezy, skonštatoval Godiš.
Znalosti o výrobe a spracovaní železa boli od svojich počiatkov prísne stráženým tajomstvom, ktorým sa preslávila Chetitská ríša v Malej Ázii v polovici druhého tisícročia pred naším letopočtom. Do strednej Európy sa know-how o tzv. čiernej metalurgii rozšírilo až oveľa neskôr, avšak najstaršie predmety vykované zo železa sa na Slovensku zriedkavo vyskytujú už v prostredí kultúr popolnicových polí doby bronzovej okolo 11. storočia pred naším letopočtom. Využitie tohto kovu sa naplno presadilo v nasledujúcej dobe halštatskej, pomenovanej podľa svetoznámeho náleziska Hallstatt v Rakúsku. Halštatská kultúra siahala od východného Francúzska až po západné Slovensko.
Obyvateľstvo žijúce medzi dolným tokom Nitry a Hrona sa v tom čase ocitlo na okraji vyspelého halštatského sveta. Dôsledkom toho je špecifický charakter hmotných pamiatok z tejto oblasti, v ktorom sa stretávajú lokálne dlhodobo zakorenené tradície s vonkajšími kultúrnymi impulzmi, a to nielen zo západu, ale i z východnej časti Karpatskej kotliny.
Výstava je zameraná na prezentáciu a interpretáciu archeologických nálezov, ktoré odrážajú dynamiku a kontrasty kultúrneho vývoja vo východnej časti Podunajskej nížiny od neskorej doby bronzovej až po staršiu dobu železnú. Na jej začiatku stoja esteticky pôsobivé pamiatky kultúr stredodunajských popolnicových polí, nasledované vzácnymi artefaktmi nomádov pôvodom z čiernomorských stepí, ako i menej výraznými hmotnými svedectvami z východohalštatskej kultúry, ktorú v závere poznačil príchod jazdcov z východu - kultúry Vekerzug. Návštevníci budú mať možnosť vidieť aj originály unikátnych keramických i kovových artefaktov, ktoré sú reprezentatívnymi výrobkami svojej doby a vo svete archeológie patria už medzi ikonické nálezy, skonštatoval Godiš.
Znalosti o výrobe a spracovaní železa boli od svojich počiatkov prísne stráženým tajomstvom, ktorým sa preslávila Chetitská ríša v Malej Ázii v polovici druhého tisícročia pred naším letopočtom. Do strednej Európy sa know-how o tzv. čiernej metalurgii rozšírilo až oveľa neskôr, avšak najstaršie predmety vykované zo železa sa na Slovensku zriedkavo vyskytujú už v prostredí kultúr popolnicových polí doby bronzovej okolo 11. storočia pred naším letopočtom. Využitie tohto kovu sa naplno presadilo v nasledujúcej dobe halštatskej, pomenovanej podľa svetoznámeho náleziska Hallstatt v Rakúsku. Halštatská kultúra siahala od východného Francúzska až po západné Slovensko.
Obyvateľstvo žijúce medzi dolným tokom Nitry a Hrona sa v tom čase ocitlo na okraji vyspelého halštatského sveta. Dôsledkom toho je špecifický charakter hmotných pamiatok z tejto oblasti, v ktorom sa stretávajú lokálne dlhodobo zakorenené tradície s vonkajšími kultúrnymi impulzmi, a to nielen zo západu, ale i z východnej časti Karpatskej kotliny.
