Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento zámer plánuje zrealizovať občianske združenie (OZ) Nenápadní hrdinovia v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov. Hoci múzeum má sídliť vedľa Úradu vlády SR, s podporou kabinetu nepočíta.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) - Múzeum zločinov a obetí komunizmu v Bratislave by malo vzniknúť do konca tohto kalendárneho roka. Tento zámer plánuje zrealizovať občianske združenie (OZ) Nenápadní hrdinovia v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov. Hoci múzeum má sídliť vedľa Úradu vlády SR, s podporou kabinetu nepočíta.
"Naším zámerom je zabezpečiť finančné prostriedky. Zatiaľ naše OZ funguje len dobrovoľnícky, ale boli by sme radi, ak by tu mohol byť niekto aj na plný alebo čiastočný úväzok," povedal dnes predseda združenia František Neupauer. So žiadosťou o finančnú pomoc sa združenie obrátilo listom na poslancov Národnej rady SR, ako aj na súkromných sponzorov.
Múzeum by malo fungovať na dvojakej báze. V priestoroch na Námestí slobody, ktoré si združenie prenajíma za symbolické euro mesačne, by sa mali realizovať výstavy. "Chceme tu chronologicky predstaviť nejaké udalosti alebo osobnosti. Postupne by sme tieto osobnosti prezentovali aj formou vizualizácie priamo tu v priestore, ale aj na Facebooku, na internete pre širokú verejnosť," priblížil Neupauer.
"Naša organizácia chce uchrániť to, čo sa udialo v Československu počas komunistického teroru... Za touto oponou bolo veľa strachu, zla a nespravodlivosti," doplnil ho predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec, ktorý bol desať rokov politickým väzňom. Pripomenul, že len pri pokuse o útek do zahraničia bolo zastrelených viac ako 300 Slovákov. Tieto skutočnosti treba podľa neho dnes obzvlášť prízvukovať v kontexte posilňovania extrémistických nálad na politickej scéne.
Zámerom múzea je priblížiť zločiny komunizmu hlavne mladým ľuďom. Aktivistka Dominika Semaňáková poukázala, že práve táto skupina často vie o zločinoch fašizmu, avšak len zriedkavo pozná zločiny komunizmu, ktoré sa priamo dotýkali ich predkov. Múzeum komunizmu by preto malo fungovať aj v uliciach Bratislavy. Návštevníci budú môcť počas túry na bicykloch navštíviť miesta významné z hľadiska dejín komunistického režimu.
S témou vzniku múzea komunizmu prišlo v roku 2010 Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré podporili viaceré organizácie a takmer 3000 občanov. Zámer presadzovala aj vtedajšia predsedníčka vlády SR Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ktorá plánovala zriadiť múzeum komunizmu vo vedľajšej budove Úradu vlády SR. Nový kabinet naznačil, že priestor na pokračovanie v projekte múzea komunizmu nevidí. "Máme pomerne širokú sieť múzeí a minister kultúry má čo robiť, aby zabezpečil dobré fungovanie a financovanie rozvoja existujúcich," uviedol v apríli súčasný šéf rezortu kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). "Zriadenie múzea komunizmu bolo len mediálnou iniciatívou bývalej predsedníčky vlády. Na realizáciu tohto cieľa však jej vláda nedokázala zabezpečiť vhodné priestorové kapacity ani vyčleniť zodpovedajúce finančné prostriedky," vysvetlila postoj úradu vlády hovorkyňa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Beatrice Hudáková.
"Naším zámerom je zabezpečiť finančné prostriedky. Zatiaľ naše OZ funguje len dobrovoľnícky, ale boli by sme radi, ak by tu mohol byť niekto aj na plný alebo čiastočný úväzok," povedal dnes predseda združenia František Neupauer. So žiadosťou o finančnú pomoc sa združenie obrátilo listom na poslancov Národnej rady SR, ako aj na súkromných sponzorov.
Múzeum by malo fungovať na dvojakej báze. V priestoroch na Námestí slobody, ktoré si združenie prenajíma za symbolické euro mesačne, by sa mali realizovať výstavy. "Chceme tu chronologicky predstaviť nejaké udalosti alebo osobnosti. Postupne by sme tieto osobnosti prezentovali aj formou vizualizácie priamo tu v priestore, ale aj na Facebooku, na internete pre širokú verejnosť," priblížil Neupauer.
"Naša organizácia chce uchrániť to, čo sa udialo v Československu počas komunistického teroru... Za touto oponou bolo veľa strachu, zla a nespravodlivosti," doplnil ho predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec, ktorý bol desať rokov politickým väzňom. Pripomenul, že len pri pokuse o útek do zahraničia bolo zastrelených viac ako 300 Slovákov. Tieto skutočnosti treba podľa neho dnes obzvlášť prízvukovať v kontexte posilňovania extrémistických nálad na politickej scéne.
Zámerom múzea je priblížiť zločiny komunizmu hlavne mladým ľuďom. Aktivistka Dominika Semaňáková poukázala, že práve táto skupina často vie o zločinoch fašizmu, avšak len zriedkavo pozná zločiny komunizmu, ktoré sa priamo dotýkali ich predkov. Múzeum komunizmu by preto malo fungovať aj v uliciach Bratislavy. Návštevníci budú môcť počas túry na bicykloch navštíviť miesta významné z hľadiska dejín komunistického režimu.
S témou vzniku múzea komunizmu prišlo v roku 2010 Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré podporili viaceré organizácie a takmer 3000 občanov. Zámer presadzovala aj vtedajšia predsedníčka vlády SR Iveta Radičová (SDKÚ-DS), ktorá plánovala zriadiť múzeum komunizmu vo vedľajšej budove Úradu vlády SR. Nový kabinet naznačil, že priestor na pokračovanie v projekte múzea komunizmu nevidí. "Máme pomerne širokú sieť múzeí a minister kultúry má čo robiť, aby zabezpečil dobré fungovanie a financovanie rozvoja existujúcich," uviedol v apríli súčasný šéf rezortu kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). "Zriadenie múzea komunizmu bolo len mediálnou iniciatívou bývalej predsedníčky vlády. Na realizáciu tohto cieľa však jej vláda nedokázala zabezpečiť vhodné priestorové kapacity ani vyčleniť zodpovedajúce finančné prostriedky," vysvetlila postoj úradu vlády hovorkyňa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Beatrice Hudáková.
