Súčasťou výstavy je 3D model prezentujúci návštevníkom, ako vyzerala budova pred svojou rekonštrukciou pre potreby knižnice.
Autor TASR
Košice 23. júna (TASR) - Múzeum obetí komunizmu v piatok otvorilo novú expozíciu v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice (ŠVK) na Pribinovej ulici v Košiciach. Výstava približuje tento objekt ako bývalú krajskú väznicu komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Súčasťou výstavy je 3D model prezentujúci návštevníkom, ako vyzerala budova pred svojou rekonštrukciou pre potreby knižnice. "V modeli sa dajú vidieť cely, v ktorých väzni trávili dlhé mesiace, vyšetrovacie miestnosti, kde boli väzni nútení priznať sa k skutkom, ktoré nikdy nespáchali. Priznania boli často vynucované fyzickým a psychickým týraním," informoval riaditeľ Múzea obetí komunizmu Pavol Hric.
Zaujímavosťou bol väzenský vychádzkový "dvor" na streche budovy. Vychádzky neboli veľmi časté, pretože väzni vo vyšetrovacej väzbe boli podľa Hrica väčšinu času v izolácii na cele alebo dlhé hodiny, dni a noci vo vyšetrovacích miestnostiach.
Výstava s názvom Bývala Krajská väznica ŠtB obsahuje aj panelovú časť s informáciami, ktoré dopĺňajú príbehy väznených ľudí v tomto žalári. "V budove je aj zachovaná jedna väzenská cela, kde sa dá aspoň na chvíľu zamyslieť nad tým, čo väzni mohli v malom priestore prežívať. Väzenskí dozorcovia im strpčovali život tak, že im odobrali deku, slamník, odstavili vodu, odobrali 'stoličku' či úplne odobrali aj tak chabú dávku jedla, a tak väzni často trpeli hladom, smädom, zimou a nedostatkom spánku," priblížil riaditeľ.
V rokoch 1948 až 1953 tam podľa záznamov väznili takmer 5000 ľudí. V budove budú lektori Múzea obetí komunizmu viesť workshopy, na ktorých priblížia mladým ľuďom, čo znamená porušovanie ľudských práv. Príležitostne budú pozývaní aj pamätníci, ktorí boli vo vyšetrovacej väzbe aj niekoľko mesiacov či rokov.
V objekte sa nachádzajú depozity a odborné pracoviská vedeckej knižnice, a teda zatiaľ nie je prístupný pre verejnosť. "Považujem však za veľmi dôležité, aby sa táto výstava sprístupnila, a preto s Múzeom obetí komunizmu dohodneme nejaký režim v rámci workshopov a komentovaných prehliadok. Predpokladám, že by to mohlo byť od septembra," povedala riaditeľka ŠVK Darina Kožuchová. Nahlasovanie návštevníkov bude cez webovú stránku múzea.
Realizáciu výstavy na podujatí ocenili napríklad aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jerguš Sivoš, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Peter Sandtner, disident a aktivista tzv. Tajnej cirkvi počas bývalého režimu František Mikloško, ako aj niektorí priami pamätníci, ktorí zažili tamojšie väzenie.
Múzeum si aj takto pripomenulo Pamätný deň obetí komunistického režimu a druhé výročie svojho vzniku. K piatkovému programu patril odborný seminár, diskusia, svedectvá z košickej väznice a slávnostná spomienka s príhovormi hostí.
Súčasťou výstavy je 3D model prezentujúci návštevníkom, ako vyzerala budova pred svojou rekonštrukciou pre potreby knižnice. "V modeli sa dajú vidieť cely, v ktorých väzni trávili dlhé mesiace, vyšetrovacie miestnosti, kde boli väzni nútení priznať sa k skutkom, ktoré nikdy nespáchali. Priznania boli často vynucované fyzickým a psychickým týraním," informoval riaditeľ Múzea obetí komunizmu Pavol Hric.
Zaujímavosťou bol väzenský vychádzkový "dvor" na streche budovy. Vychádzky neboli veľmi časté, pretože väzni vo vyšetrovacej väzbe boli podľa Hrica väčšinu času v izolácii na cele alebo dlhé hodiny, dni a noci vo vyšetrovacích miestnostiach.
Výstava s názvom Bývala Krajská väznica ŠtB obsahuje aj panelovú časť s informáciami, ktoré dopĺňajú príbehy väznených ľudí v tomto žalári. "V budove je aj zachovaná jedna väzenská cela, kde sa dá aspoň na chvíľu zamyslieť nad tým, čo väzni mohli v malom priestore prežívať. Väzenskí dozorcovia im strpčovali život tak, že im odobrali deku, slamník, odstavili vodu, odobrali 'stoličku' či úplne odobrali aj tak chabú dávku jedla, a tak väzni často trpeli hladom, smädom, zimou a nedostatkom spánku," priblížil riaditeľ.
V rokoch 1948 až 1953 tam podľa záznamov väznili takmer 5000 ľudí. V budove budú lektori Múzea obetí komunizmu viesť workshopy, na ktorých priblížia mladým ľuďom, čo znamená porušovanie ľudských práv. Príležitostne budú pozývaní aj pamätníci, ktorí boli vo vyšetrovacej väzbe aj niekoľko mesiacov či rokov.
V objekte sa nachádzajú depozity a odborné pracoviská vedeckej knižnice, a teda zatiaľ nie je prístupný pre verejnosť. "Považujem však za veľmi dôležité, aby sa táto výstava sprístupnila, a preto s Múzeom obetí komunizmu dohodneme nejaký režim v rámci workshopov a komentovaných prehliadok. Predpokladám, že by to mohlo byť od septembra," povedala riaditeľka ŠVK Darina Kožuchová. Nahlasovanie návštevníkov bude cez webovú stránku múzea.
Realizáciu výstavy na podujatí ocenili napríklad aj predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jerguš Sivoš, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) Peter Sandtner, disident a aktivista tzv. Tajnej cirkvi počas bývalého režimu František Mikloško, ako aj niektorí priami pamätníci, ktorí zažili tamojšie väzenie.
Múzeum si aj takto pripomenulo Pamätný deň obetí komunistického režimu a druhé výročie svojho vzniku. K piatkovému programu patril odborný seminár, diskusia, svedectvá z košickej väznice a slávnostná spomienka s príhovormi hostí.