Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedlá sa kedysi posväcovali výlučne v nedeľu. Ako etnografka Buganová pripomenula, tento zvyk sa dodržiava prevažne na východnom Slovenku.
Autor TASR
Košice 20. apríla (TASR) – Na Bielu sobotu sa gazdiné zvŕtali v kuchyni ešte predtým, než vyšlo slnko. Ako prvé piekli veľké koláče z bielej múky, na veľkonočnom stole nechýbalo ani vajíčko, ktoré sa delilo medzi členov rodiny. Pre TASR to povedala etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová s tým, že v minulosti ľudia po veľkonočnom pôste hodovali len zopár dní, potom potravinami opäť šetrili.
„Myslím, že v každom regióne sa piekli veľké koláče z bielej múky. Možno aj preto Biela sobota,“ povedala s tým, že mali pripomínať paschu, čo je židovský sviatok známy aj ako pesach. „Ten koláč mal mať okrúhly tvar, to nemohla byť nejaká vianočka alebo nejaký mazanec – mal byť okrúhly tak ako slnko alebo ako je začiatok a nekonečno,“ dodala s tým, že zároveň musel byť pekný.
Až potom vo veľkých hrncoch začali variť šunku, klobásy či vajíčka. „Hrnce museli byť dôkladne vyčistené, nemohol tam byť zvyšok jedla, ktoré sa v ňom robilo predtým,“ spresnila. Ženy pripravovali tiež jedlá s cviklou i chrenom. Niekedy v sobotu dopoludní ešte farbili vajíčka v cibuľových šupkách či mútili maslo. Následne sa pripravovali na veľkonočnú vigíliu.
Jedlá sa kedysi posväcovali výlučne v nedeľu. Ako Buganová pripomenula, tento zvyk sa dodržiava prevažne na východnom Slovenku. „Keď žena s tým košíkom prišla domov, najprv musela trikrát buchnúť po stole, niekedy ho musela aj obísť. Bolo to ako poklad,“ povedala.
Veľkonočné sviatky boli jednou z mála príležitostí, keď si rodina spoločne sadla za jeden stôl. „Keď sa náležite oblečení spoločne pomodlili a usadili sa, z posvätených pokrmov v košíku vzali vajíčko, odstránili škrupinku a rozdelili ho na toľko častí, koľko ľudí bolo pri stole,“ uviedla s tým, že každý mal ako prvý chod zjesť kúsok toho vajíčka. Ak by sa niekto z nich ocitol počas roka v ťažkej alebo nebezpečnej situácii, mal si spomenúť na to, s kým ho jedol. Verili, že vďaka tomu sa z ťažkostí alebo pomyselného blúdenia dostane.
Ako pripomenula, výdatné jedlá si naši predkovia dožičili po veľkom pôste, mala sa tým zabezpečiť hojnosť a tohoročná úroda. Väčšinu pokrmov si totiž museli zabezpečiť vlastnými rukami.
„Myslím, že v každom regióne sa piekli veľké koláče z bielej múky. Možno aj preto Biela sobota,“ povedala s tým, že mali pripomínať paschu, čo je židovský sviatok známy aj ako pesach. „Ten koláč mal mať okrúhly tvar, to nemohla byť nejaká vianočka alebo nejaký mazanec – mal byť okrúhly tak ako slnko alebo ako je začiatok a nekonečno,“ dodala s tým, že zároveň musel byť pekný.
Až potom vo veľkých hrncoch začali variť šunku, klobásy či vajíčka. „Hrnce museli byť dôkladne vyčistené, nemohol tam byť zvyšok jedla, ktoré sa v ňom robilo predtým,“ spresnila. Ženy pripravovali tiež jedlá s cviklou i chrenom. Niekedy v sobotu dopoludní ešte farbili vajíčka v cibuľových šupkách či mútili maslo. Následne sa pripravovali na veľkonočnú vigíliu.
Jedlá sa kedysi posväcovali výlučne v nedeľu. Ako Buganová pripomenula, tento zvyk sa dodržiava prevažne na východnom Slovenku. „Keď žena s tým košíkom prišla domov, najprv musela trikrát buchnúť po stole, niekedy ho musela aj obísť. Bolo to ako poklad,“ povedala.
Veľkonočné sviatky boli jednou z mála príležitostí, keď si rodina spoločne sadla za jeden stôl. „Keď sa náležite oblečení spoločne pomodlili a usadili sa, z posvätených pokrmov v košíku vzali vajíčko, odstránili škrupinku a rozdelili ho na toľko častí, koľko ľudí bolo pri stole,“ uviedla s tým, že každý mal ako prvý chod zjesť kúsok toho vajíčka. Ak by sa niekto z nich ocitol počas roka v ťažkej alebo nebezpečnej situácii, mal si spomenúť na to, s kým ho jedol. Verili, že vďaka tomu sa z ťažkostí alebo pomyselného blúdenia dostane.
Ako pripomenula, výdatné jedlá si naši predkovia dožičili po veľkom pôste, mala sa tým zabezpečiť hojnosť a tohoročná úroda. Väčšinu pokrmov si totiž museli zabezpečiť vlastnými rukami.
