Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Historici a iní odborníci z rôznych slovenských inštitúcií, Rakúska, Maďarska a Poľska vo svojich prednáškach počas dvoch dní priblížia rôzne súvislosti z obdobia vládnutia Márie Terézie.
Autor TASR
Bratislava 14. júna (TASR) – Pod názvom Vitam et Sanguinem Mária Terézia a Uhorsko 1740 – 1780 sa dnes začala medzinárodná vedecká konferencia o tejto panovníčke a období jej vládnutia, ktoré patrilo k prelomovým z viacerých hľadísk. Prebieha v záhradnom pavilóne obnovenej barokovej záhrady na Bratislavskom hrade pri príležitosti 300 rokov narodenia spomínanej najvýznamnejšej uhorskej panovníčky.
"V našej činnosti sa často odvolávame na históriu. Tú musíme najskôr poznať, najmä keď sme mali desaťročia železnú oponu. Teraz úzko spolupracujeme s prihraničnými župami v Maďarsku, Rakúsku a na Morave. Kedysi to bolo dlhodobo naše spoločné územie v strednej Európe. Aj Mária Terézia má s nami veľa spoločného, nielen zavedenými reformami. I preto sme postavili Most slobody cez rieku Morava. Má zmysel budovať na tom, čo nás spája," uviedol v príhovore predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
Historici a iní odborníci z rôznych slovenských inštitúcií, Rakúska, Maďarska a Poľska vo svojich prednáškach počas dvoch dní priblížia rôzne súvislosti z obdobia vládnutia Márie Terézie. Súkromná bádateľka Viera Obuchová ju predstavila ako manželku, matku a zbožnú kresťanku. O osobnosti panovníčky, každodennom živote jej rodiny aj vládnuceho dvora všeličo ozrejmila kurátorka na hrade Schönbrunn vo Viedni Elfriede Iby, tiež pozvala na výstavy o panovníčke aj v najbližšom rakúskom zámku Schloss Hof.
Z Maďarského národného archívu v Budapešti Krisztina Kulcsár prezradila veľa o najobľúbenejšej panovníčkinej dcére Márii Kristíne, ktorá bývala na Bratislavskom hrade. Ján Kúkel z Archívu mesta Bratislavy priblížil komunikáciu mesta s Máriou Teréziou, ktorá bola písomná v latinskom jazyku. Obsahovala aj zásady voľby richtára, poplatkové záležitosti, žiadosti o milosť či o zrušení trestu smrti a vyše 60 mandátov vydaných panovníčkou.
Ďalšie dnešné prednášky sa týkajú riadenia štátu, hospodárskych dejín, významu baníctva v ekonomike Horného Uhorska, právnych reforiem, politických dejín, vzťahu Márie Terézie a uhorskej šľachty či Bratislavy, ktorá bola hlavným mestom Uhorska v prvom tereziánskom období. Vo štvrtok (15.6.) pokračuje konferencia druhým tereziánskym obdobím, dejinami architektúry, umenia a ďalšími súvislosťami.
Podľa riaditeľa Bratislavského okrášľovacieho spolku (BOS) Maroša Mačuhu takáto veľká konferencia o Márii Terézii ešte nebola. "Nazvali sme ju Vitam et Sanguinem, čo je fráza, ktorú uhorská šľachta použila, keď sa Mária Terézia uchádzala o uhorský trón a chcela podporu uhorských stavov, teda šľachty na boj proti pruskému kráľovi Fridrichovi Veľkom, ktorý neuznal jej nástupnícke práva," zdôvodnil pre TASR Mačuha.
"V našej činnosti sa často odvolávame na históriu. Tú musíme najskôr poznať, najmä keď sme mali desaťročia železnú oponu. Teraz úzko spolupracujeme s prihraničnými župami v Maďarsku, Rakúsku a na Morave. Kedysi to bolo dlhodobo naše spoločné územie v strednej Európe. Aj Mária Terézia má s nami veľa spoločného, nielen zavedenými reformami. I preto sme postavili Most slobody cez rieku Morava. Má zmysel budovať na tom, čo nás spája," uviedol v príhovore predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
Historici a iní odborníci z rôznych slovenských inštitúcií, Rakúska, Maďarska a Poľska vo svojich prednáškach počas dvoch dní priblížia rôzne súvislosti z obdobia vládnutia Márie Terézie. Súkromná bádateľka Viera Obuchová ju predstavila ako manželku, matku a zbožnú kresťanku. O osobnosti panovníčky, každodennom živote jej rodiny aj vládnuceho dvora všeličo ozrejmila kurátorka na hrade Schönbrunn vo Viedni Elfriede Iby, tiež pozvala na výstavy o panovníčke aj v najbližšom rakúskom zámku Schloss Hof.
Z Maďarského národného archívu v Budapešti Krisztina Kulcsár prezradila veľa o najobľúbenejšej panovníčkinej dcére Márii Kristíne, ktorá bývala na Bratislavskom hrade. Ján Kúkel z Archívu mesta Bratislavy priblížil komunikáciu mesta s Máriou Teréziou, ktorá bola písomná v latinskom jazyku. Obsahovala aj zásady voľby richtára, poplatkové záležitosti, žiadosti o milosť či o zrušení trestu smrti a vyše 60 mandátov vydaných panovníčkou.
Ďalšie dnešné prednášky sa týkajú riadenia štátu, hospodárskych dejín, významu baníctva v ekonomike Horného Uhorska, právnych reforiem, politických dejín, vzťahu Márie Terézie a uhorskej šľachty či Bratislavy, ktorá bola hlavným mestom Uhorska v prvom tereziánskom období. Vo štvrtok (15.6.) pokračuje konferencia druhým tereziánskym obdobím, dejinami architektúry, umenia a ďalšími súvislosťami.
Podľa riaditeľa Bratislavského okrášľovacieho spolku (BOS) Maroša Mačuhu takáto veľká konferencia o Márii Terézii ešte nebola. "Nazvali sme ju Vitam et Sanguinem, čo je fráza, ktorú uhorská šľachta použila, keď sa Mária Terézia uchádzala o uhorský trón a chcela podporu uhorských stavov, teda šľachty na boj proti pruskému kráľovi Fridrichovi Veľkom, ktorý neuznal jej nástupnícke práva," zdôvodnil pre TASR Mačuha.
