Buchlov patrí k najstarším a najkrajším hradom v Českej republike. Význam tohto bývalého ochrancu východnej hranice je najmä v unikátnom zachovaní pôvodných architektonických prvkov výstavby.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava/Buchlov 14. augusta (TASR/Teraz.sk) – Národná kultúrna pamiatka hrad Buchlov, najvýraznejšia dominanta moravského Slovácka, je zapojená do aktivít súčasného Roka renesančnej šľachty vyhláseného Národným pamiatkovým ústavom ČR.
Do 31. augusta je na ňom výstava Renesančné kostýmy a doplnky na prehliadkovej trase, do konca októbra expozícia Buchlov v dobe renesancie. Záujemcovia o gastronomické zážitky môžu 2. septembra absolvovať špeciálnu prehliadku s názvom Čo voňalo z renesančnej hradnej kuchyne.
Okrem ďalších historických a súčasných súvislostiach sa možno na výstave v priestoroch nádvoria dozvedieť o šľachtických zbierkach hradných pánov od 16. storočia. Umeleckými predmetmi, prírodninami aj suvenírmi z ciest po svete ich od roku 1800 významne zveľaďovali Berchtoldovci. Zikmund I. Berchtold v 32 miestnostiach hradu zriadil múzeum a v ďalších priestoroch mal depozit na prírastky, ktoré katalogizoval dvakrát ročne.
Medzi prvé dokumenty o inventári múzea patrí katalóg z roku 1850, ktorý vypracoval tento zberateľ. Čiastočnou ukážkou je vystavená zbierka minerálov a nerastov z roku 1836, ale aj iných exotických exponátov (kly z mamuta, koža z anakondy, aligátora a ľadového medveďa, zvláštne parožie soba, prasiatko so šiestimi nohami či zbrane), ktoré sú i v rôznych hradných priestoroch, kde rodina bývala. Unikátna je aj 4000-ročná múmia v sarkofágu z cédrového dreva.
"Hrad bol založený českým kráľom v 13. storočí a nebol nikdy dobytý. Pozoruhodné je, že majitelia hradu boli veľkí cestovatelia a v roku 1848 ho premenili na múzeum, ktoré tam existuje dodnes. Je tam množstvo zbierok z ciest po južnej Európe, severnej Afrike. Málokto by počítal s tým, že na českom hrade bude egyptská múmia, ale na hrade Buchlov je to možné," uviedol pre TASR Zdeněk Urbanovský z Centrály cestovného ruchu Východná Morava.
Podľa neho sa Buchlov radí k najstarším, najkrajším a najzaujímavejším hradom v Českej republike. Význam tohto bývalého ochrancu východnej hranice krajín Koruny českej je najmä v unikátnom zachovaní pôvodných architektonických prvkov výstavby, čo je zriedkavý príklad v českej architektúre. Je tiež ukážkovou ilustráciou premeny strohého gotického hradu v pohodlné renesančné panské sídlo. O tom sa veľa môžu dozvedieť vážni záujemcovia o stredovekú architektúru a dejiny historických stavieb na špeciálnych prehliadkach Buchlovská špirála.
Hrad s kaplnkou svätej Barbory na vedľajšom kopci tvorí historické a kultúrne prostredie regiónu. Aj v kaplnke sa možno veľa dozvedieť o jeho minulosti, keďže za obdobie 1673 až 1942 sú tam hrobky 18 osôb, posledný pochovaný bol Leopold II. Berchtold. Na poschodí sú výstavy o histórii kaplnky a okolia i na starých pohľadniciach až z roku 1896.
Veľký priestor je venovaný významnej miestnej osobnosti Arnoštovi Hrabalovi (1886-1969). Tento kňaz vytváral podmienky na športovú a inú činnosť mládeže, bol aj maliar a grafik. Od roku 1925 mal výstavy vo Viedni a českých mestách. V kaplnke je takmer 200 jeho diel s prírodnou a kresťanskou tematikou aj dokumenty o ňom z dobovej tlače.
Do 31. augusta je na ňom výstava Renesančné kostýmy a doplnky na prehliadkovej trase, do konca októbra expozícia Buchlov v dobe renesancie. Záujemcovia o gastronomické zážitky môžu 2. septembra absolvovať špeciálnu prehliadku s názvom Čo voňalo z renesančnej hradnej kuchyne.
Okrem ďalších historických a súčasných súvislostiach sa možno na výstave v priestoroch nádvoria dozvedieť o šľachtických zbierkach hradných pánov od 16. storočia. Umeleckými predmetmi, prírodninami aj suvenírmi z ciest po svete ich od roku 1800 významne zveľaďovali Berchtoldovci. Zikmund I. Berchtold v 32 miestnostiach hradu zriadil múzeum a v ďalších priestoroch mal depozit na prírastky, ktoré katalogizoval dvakrát ročne.
Medzi prvé dokumenty o inventári múzea patrí katalóg z roku 1850, ktorý vypracoval tento zberateľ. Čiastočnou ukážkou je vystavená zbierka minerálov a nerastov z roku 1836, ale aj iných exotických exponátov (kly z mamuta, koža z anakondy, aligátora a ľadového medveďa, zvláštne parožie soba, prasiatko so šiestimi nohami či zbrane), ktoré sú i v rôznych hradných priestoroch, kde rodina bývala. Unikátna je aj 4000-ročná múmia v sarkofágu z cédrového dreva.
"Hrad bol založený českým kráľom v 13. storočí a nebol nikdy dobytý. Pozoruhodné je, že majitelia hradu boli veľkí cestovatelia a v roku 1848 ho premenili na múzeum, ktoré tam existuje dodnes. Je tam množstvo zbierok z ciest po južnej Európe, severnej Afrike. Málokto by počítal s tým, že na českom hrade bude egyptská múmia, ale na hrade Buchlov je to možné," uviedol pre TASR Zdeněk Urbanovský z Centrály cestovného ruchu Východná Morava.
Podľa neho sa Buchlov radí k najstarším, najkrajším a najzaujímavejším hradom v Českej republike. Význam tohto bývalého ochrancu východnej hranice krajín Koruny českej je najmä v unikátnom zachovaní pôvodných architektonických prvkov výstavby, čo je zriedkavý príklad v českej architektúre. Je tiež ukážkovou ilustráciou premeny strohého gotického hradu v pohodlné renesančné panské sídlo. O tom sa veľa môžu dozvedieť vážni záujemcovia o stredovekú architektúru a dejiny historických stavieb na špeciálnych prehliadkach Buchlovská špirála.
Hrad s kaplnkou svätej Barbory na vedľajšom kopci tvorí historické a kultúrne prostredie regiónu. Aj v kaplnke sa možno veľa dozvedieť o jeho minulosti, keďže za obdobie 1673 až 1942 sú tam hrobky 18 osôb, posledný pochovaný bol Leopold II. Berchtold. Na poschodí sú výstavy o histórii kaplnky a okolia i na starých pohľadniciach až z roku 1896.
Veľký priestor je venovaný významnej miestnej osobnosti Arnoštovi Hrabalovi (1886-1969). Tento kňaz vytváral podmienky na športovú a inú činnosť mládeže, bol aj maliar a grafik. Od roku 1925 mal výstavy vo Viedni a českých mestách. V kaplnke je takmer 200 jeho diel s prírodnou a kresťanskou tematikou aj dokumenty o ňom z dobovej tlače.