Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Kultúra

Na Pustom hrade objavili urnový hrob z doby bronzovej

Archeologický prieskum na Pustom hrade Foto: TASR

Mimoriadne zaujímavé sú predovšetkým fragmenty 5000 rokov starej keramiky a torzá nádob z 13. a 14. storočia.

Zvolen 20. augusta (TASR) - Urnový hrob z doby bronzovej bol asi najväčším prekvapením tohtoročnej archeologickej sezóny na Dolnom hrade, ktorý je súčasťou Pustého hradu nad Zvolenom. Hrob objavili archeológovia pod hlavnou bránou hradu z 13. storočia, ktorú odkryli ešte vlani.

"Tento nález bol nečakaný, ale má svoje logické vysvetlenie, nakoľko na Hornom aj Dolnom hrade Pustého hradu sa v dobe bronzovej nachádzali výšinné osady a ich obyvatelia svojich zosnulých pochovávali v ich blízkosti. Podobná situácia je aj na neďalekom Sitne," povedal TASR vedúci výskumu Ján Beljak.

Na nádvorí Dolného hradu boli výskumom v troch sondách pri západnej línii opevnia potvrdené horizonty osídlenia z neskorej doby kamennej, doby bronzovej, laténskej a vrcholného stredoveku.

Zaujímavá je 5000 rokov stará keramika

Mimoriadne zaujímavé sú predovšetkým keramické fragmenty bohato plasticky zdobenej 5000 rokov starej keramiky badenskej kultúry a torzá nádob z vrcholného stredoveku z 13. a 14. storočia. "Posledné spomínané nálezy potvrdzujú hypotézu, že po dostavbe pohodlnejšieho Zvolenského zámku v poslednej štvrtine 14. storočia sa králi preniesli práve tam a Dolný Pustý hrad začal pustnúť," pripomenul archeológ. "Z Dolného hradu totiž vôbec nedisponujeme archeologickými nálezmi z 15. storočia," dodal.

Archeologický výskum sa v roku 2012 koncentroval na odkrytie východnej a severnej steny kráľovskej obytnej veže na Dolnom Pustom hrade. Na nádvorí Dolného hradu boli sondy umiestnené v blízkosti hlavnej vstupnej brány v západnej línii stredovekého opevnenia. Poslednou skúmanou plochou bol priestor brány v tzv. spojovacom múre.

Obytná veža aj dnes udivuje svojimi rozmermi

Podľa Beljaka kráľovská obytná veža aj dnes udivuje svojimi rozmermi. Jej základ v exteriérovej časti disponuje rozmermi 19,8 x 19,9 metra a interiér zaberá plochu 13,3 x 13,3 metra (takmer 180 m2). Táto stavba z prvých desaťročí má múry hrubé 3,3 - 3,4 metra a vysoká bola najmenej 20 - 25 metrov.

Archeologický prieskum na Pustom hrade
Foto: TASR
Svojou architektúrou upozorňuje na výstavbu pod vedením architekta zo západnej Európy, ktorý bol v službách uhorského kráľa Ondreja II., resp. Bela IV. Po výskume v roku 2012 je jej pôdorys kompletne odkrytý a pripravený na nevyhnutnú následnú konzerváciu - tak aby tento vzácny objekt mohli v blízkej budúcnosti plnohodnotne využívať návštevníci Pustého hradu.

"Ak sa podarí v ďalšej sezóne zabezpečiť dostatočné množstvo finančných prostriedkov, tak by sa mala podariť doskúmať zvyšná plocha v interiérovej časti veže a pôvodný vstup do jej prvého podlažia," konštatoval archeológ.

Na výskume spolupracovali aj študenti

Okrem profesionálnych archeológov sa tento rok na prácach na Dolnom Pustom Hrade podieľalo aj viac ako 120 študentov stredných a vysokých škôl, zapojených do projektu Letnej školy archeológie. Okrem slovenských zástupcov to boli predovšetkým študenti archeológie z Poľska, Česka a Maďarska, ale aj 24 študentov univerzity tretieho veku v rámci projektu Zelená pre seniorov.

"Denne na výskume na Pustom hrade pracovalo počas mesiacov júl a august priemerne 50 študentov," podotkol Beljak. Ich vedenie a výučbu zabezpečovali archeológovia Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a Katedry archeológie UKF v Nitre.

Výskum a konzervovanie odkrytej architektúry na Pustom hrade už 21 rokov financuje Mesto Zvolen. Tento rok projekt Letnej školy archeológie opäť podporil Vyšehradsky fond. Podarilo sa tiež zabezpečiť podporu archeologického výskumu aj z programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR, Nadácie Orange, a vedeckých grantov Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.