Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záštitu nad festivalom, ktorý vyzdvihuje súčasné sochárstvo a umenie inštalácie, a na ktorom sa predstavilo 40 projektov z celej Európy, prebralo belgické predsedníctvo v Rade EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 10. marca (TASR) - Festival sôch v Bruseli pod názvom SCULPTURA #2l, ktorý prebiehal od 19. januára do 10. marca, mal aj slovenské zastúpenie. S kompozíciou KUVYT sa predstavil Lubo Mikle a Európsky parlament v rámci pridruženej výstavy "Art in Democracy" prepožičal dielo Andrey Pézman 3D>HTMLBook v podobe Möbiovej pásky, informuje spravodajca TASR.
Záštitu nad festivalom, ktorý vyzdvihuje súčasné sochárstvo a umenie inštalácie, a na ktorom sa predstavilo 40 projektov z celej Európy, prebralo belgické predsedníctvo v Rade EÚ. Ako však pre TASR uviedol Mikle, ním vytvorené dielo sa do bruselského výstaviska Tour & Taxis dostalo po tom, ako si ho všimol belgický kurátor SCULPTURY #2 na súťaži NordArt v nemeckom Düsseldorfe, a bez nejakej oficiálnej podpory zo slovenskej strany.
Mikle pripomenul, že dielo KUVYT vzniklo počas covidovej pandémie pod tlakom karantény a dodal, že on je autor projektu, ale na jeho tvorbe sa podieľalo 21 rôznych výtvarníkov a jeho kolegov. Inštalácia sa skladá zo šiestich 8-stopových oceľových kontajnerov, ktoré počas karantény boli dlhší čas samostatne rozmiestnené v rôznych častiach Bratislavy, každý s inou špecifickou tematikou a vlastným príbehom (tvorivosť, chamtivosť, šľachetnosť a charita, xenofóbia a rasizmus, atď.) pod heslom "hry pre ľudí, bez ľudí, pre mesto". V samostatných oceľových kockách, ktoré fungovali ako galéria či divadelný priestor, možnosť vystúpiť dostali známi herci, dídžeji či pouliční umelci zakázaného umenia.
Znázorňujú kontrast medzi stabilitou a pohybom, svetlom a tieňom, poriadkom a chaosom.
Na záver sa jednotlivé diela stretli v jednom objekte pod názvom KUVYT, ktorý bol vystavený vo viacerých lokalitách Bratislavy a na medzinárodnej výstave v Düsseldorfe vyhral prvú cenu. Po bruselskej "deinštalácii", ktorú Mikle prišiel zabezpečiť, sa dielo na istý čas vracia späť na výstavu NordArt.
"Účasť na medzinárodných výstavách naplnila naše túžby z čias karantény, aby sme sa mohli voľne pohybovať cez hranice aj my, aj naše umelecké diela," uviedol Mikle. Priznal, že KUVYT je priamou reakciou na dobu, keď sa nikam nedalo chodiť, hranice boli zavreté a umelci boli izolovaní vo svojich bublinách. KUVYT vníma ako "covidový denník", pretože počas tej najtvrdšej karantény tvorba umenia bola jedna z mála možností, kde sa dalo realizovať a konfrontovať "so šedou realitou tých dní".
"Bol to taký zhluk nádeje, nielen pre mňa ako autora, ale aj pre publikum. Divákom umožňovalo týchto šesť dekompresných komôr mať z psychického hľadiska pocit klaustrofóbie, zamknutia doma, ale s alternatívnou možnosťou nadýchnuť sa," opísal Mikle svoj projekt, ktorý podľa neho návštevníci počas pandémie správne pochopili ako určitú "zónu úniku".
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Záštitu nad festivalom, ktorý vyzdvihuje súčasné sochárstvo a umenie inštalácie, a na ktorom sa predstavilo 40 projektov z celej Európy, prebralo belgické predsedníctvo v Rade EÚ. Ako však pre TASR uviedol Mikle, ním vytvorené dielo sa do bruselského výstaviska Tour & Taxis dostalo po tom, ako si ho všimol belgický kurátor SCULPTURY #2 na súťaži NordArt v nemeckom Düsseldorfe, a bez nejakej oficiálnej podpory zo slovenskej strany.
Mikle pripomenul, že dielo KUVYT vzniklo počas covidovej pandémie pod tlakom karantény a dodal, že on je autor projektu, ale na jeho tvorbe sa podieľalo 21 rôznych výtvarníkov a jeho kolegov. Inštalácia sa skladá zo šiestich 8-stopových oceľových kontajnerov, ktoré počas karantény boli dlhší čas samostatne rozmiestnené v rôznych častiach Bratislavy, každý s inou špecifickou tematikou a vlastným príbehom (tvorivosť, chamtivosť, šľachetnosť a charita, xenofóbia a rasizmus, atď.) pod heslom "hry pre ľudí, bez ľudí, pre mesto". V samostatných oceľových kockách, ktoré fungovali ako galéria či divadelný priestor, možnosť vystúpiť dostali známi herci, dídžeji či pouliční umelci zakázaného umenia.
Znázorňujú kontrast medzi stabilitou a pohybom, svetlom a tieňom, poriadkom a chaosom.
Na záver sa jednotlivé diela stretli v jednom objekte pod názvom KUVYT, ktorý bol vystavený vo viacerých lokalitách Bratislavy a na medzinárodnej výstave v Düsseldorfe vyhral prvú cenu. Po bruselskej "deinštalácii", ktorú Mikle prišiel zabezpečiť, sa dielo na istý čas vracia späť na výstavu NordArt.
"Účasť na medzinárodných výstavách naplnila naše túžby z čias karantény, aby sme sa mohli voľne pohybovať cez hranice aj my, aj naše umelecké diela," uviedol Mikle. Priznal, že KUVYT je priamou reakciou na dobu, keď sa nikam nedalo chodiť, hranice boli zavreté a umelci boli izolovaní vo svojich bublinách. KUVYT vníma ako "covidový denník", pretože počas tej najtvrdšej karantény tvorba umenia bola jedna z mála možností, kde sa dalo realizovať a konfrontovať "so šedou realitou tých dní".
"Bol to taký zhluk nádeje, nielen pre mňa ako autora, ale aj pre publikum. Divákom umožňovalo týchto šesť dekompresných komôr mať z psychického hľadiska pocit klaustrofóbie, zamknutia doma, ale s alternatívnou možnosťou nadýchnuť sa," opísal Mikle svoj projekt, ktorý podľa neho návštevníci počas pandémie správne pochopili ako určitú "zónu úniku".
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
