Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V priestore medzi Lúčkami a Hnojným sa v blízkosti hrádze Zemplínskej šíravy zistila prítomnosť sídliska z obdobia stredného neolitu.
Autor TASR
Lúčky/Závadka/Hnojné 7. apríla (TASR) - Katastrálne územia obcí Lúčky a Hnojné v okrese Michalovce sa dostali v týchto dňoch do pozornosti archeológov. Na základe geofyzikálnych meraní tu potvrdili prítomnosť sídliska a pohrebiska z mladšej doby kamennej. Zaujímavé nálezy pripomínajúce veľké kruhové stavby objavili aj pri neďalekej obci Závadka.
"V priestore medzi Lúčkami a Hnojným sa v blízkosti hrádze Zemplínskej šíravy zistila prítomnosť sídliska z obdobia stredného neolitu, to jest okolo 5300 až 5200 rokov pred naším letopočtom (p. n. l.) V jeho susedstve sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádza aj priľahlé pohrebisko," informoval TASR na margo nových nálezov Marián Vizdal, vedúci Katedry najstarších dejín a dejín relígií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
Ako dodal, impulzom k realizácii geofyzikálnych meraní archeológov na spomínanom území boli satelitné snímky zhotovené v predchádzajúcom období. "Na mieste sme teda v týchto dňoch zisťovali, či sú odrazom reálnej situácie pod povrchom zeme," vysvetlil Vizdal.
K zaujímavým zisteniam dospeli archeológovia podľa jeho slov aj pri neďalekej obci Závadka. "Cez satelitné snímky sa zistili dve kruhové štruktúry, ktoré na základe našich meraní vykazujú priemery 130 a 170 metrov. Ide o takzvané rondely, útvary jednoduchých, alebo viacnásobných kruhov, ktoré boli najbližšie zaznamenané až v Podunajskej oblasti," priblížil Vizdal.
V tejto súvislosti ide podľa neho o prvý nález takýchto štruktúr v oblasti severného Potisia, "čo svedčí o tom, že aj táto časť Karpatskej kotliny bola zapojená do výstavby monumentálnych kruhových stavieb v praveku, medzi ktoré patrí napríklad anglický Stonehenge. Jeho výstavba sa však začala až o 2500 rokov neskôr."
Spomínané rondely na Zemplíne sa môžu podľa slov historika datovať do obdobia mladého neolitu, približne 4800 až 4000 p. n. l. "Doteraz nie je zodpovedaná otázka ich účelu. Mohlo ísť o praveké observatóriá alebo kultovo významné miesta, v ktorých sa stretávalo obyvateľstvo z viacerých osád," uzavrel Vizdal.
Archeológovia chcú spomínané lokality v blízkej dobe detailne preskúmať prostredníctvom archeologického výskumu. Pokusné sondy a výkopy tu začnú realizovať najskôr v jesenných mesiacoch tohto roka.
"V priestore medzi Lúčkami a Hnojným sa v blízkosti hrádze Zemplínskej šíravy zistila prítomnosť sídliska z obdobia stredného neolitu, to jest okolo 5300 až 5200 rokov pred naším letopočtom (p. n. l.) V jeho susedstve sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádza aj priľahlé pohrebisko," informoval TASR na margo nových nálezov Marián Vizdal, vedúci Katedry najstarších dejín a dejín relígií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
Ako dodal, impulzom k realizácii geofyzikálnych meraní archeológov na spomínanom území boli satelitné snímky zhotovené v predchádzajúcom období. "Na mieste sme teda v týchto dňoch zisťovali, či sú odrazom reálnej situácie pod povrchom zeme," vysvetlil Vizdal.
K zaujímavým zisteniam dospeli archeológovia podľa jeho slov aj pri neďalekej obci Závadka. "Cez satelitné snímky sa zistili dve kruhové štruktúry, ktoré na základe našich meraní vykazujú priemery 130 a 170 metrov. Ide o takzvané rondely, útvary jednoduchých, alebo viacnásobných kruhov, ktoré boli najbližšie zaznamenané až v Podunajskej oblasti," priblížil Vizdal.
V tejto súvislosti ide podľa neho o prvý nález takýchto štruktúr v oblasti severného Potisia, "čo svedčí o tom, že aj táto časť Karpatskej kotliny bola zapojená do výstavby monumentálnych kruhových stavieb v praveku, medzi ktoré patrí napríklad anglický Stonehenge. Jeho výstavba sa však začala až o 2500 rokov neskôr."
Spomínané rondely na Zemplíne sa môžu podľa slov historika datovať do obdobia mladého neolitu, približne 4800 až 4000 p. n. l. "Doteraz nie je zodpovedaná otázka ich účelu. Mohlo ísť o praveké observatóriá alebo kultovo významné miesta, v ktorých sa stretávalo obyvateľstvo z viacerých osád," uzavrel Vizdal.
Archeológovia chcú spomínané lokality v blízkej dobe detailne preskúmať prostredníctvom archeologického výskumu. Pokusné sondy a výkopy tu začnú realizovať najskôr v jesenných mesiacoch tohto roka.
