Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Kultúra

Naďa Kotršová strávila na doskách Novej scény celé štvrťstoročie

Na snímke R. Polák a Naďa Kotršová, 7. apríla 2003. Foto: TASR / Ivan Majerský

Jej herecký register bol široký a siahal od hrdinských vlasteniek, cez komediálne vidiečanky až k dramatickým postavám mestských paničiek.

Studienka/Bratislava 21. apríla (TASR) – Herečka Naďa Kotršová, ktorá bola 25 rokov významnou členkou divadla Nová scéna v Bratislave, by sa v piatok 21. apríla dožila 90 rokov.

Jej herecký register bol široký a siahal od hrdinských vlasteniek, cez komediálne vidiečanky až k dramatickým postavám mestských paničiek. Najviac však vynikla v klasickom divadelnom repertoári, kde mohla uplatniť svoju oduševnenosť i atraktívny zjav.

Nadežda (Naďa) Kotršová sa narodila 21. apríla 1927 v českej Opave. Po ukončení štúdia herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (1950) účinkovala v divadlách v Považskej Bystrici, Žiline a v Košiciach, až pokým sa v roku 1966 stala členkou činohry Novej scény (NS) v Bratislave, kde umelecky pôsobila už počas stredoškolských štúdií.

Spočiatku hrávala prevažne v inscenáciách slovenských a českých autorov, medzi inými v dielach Mladá garda (1949), Čudo (1950), Kalinový háj (1951), Dobrodinci (1952) alebo Leto (1956). V tomto druhu repertoáru presvedčivo vytvorila žánrovo aj charakterovo rozmanité podoby žien. Početne menšie, ale pre jej umelecký vývin oveľa podnetnejšiu skupinu tvorili postavy vo svetovom a domácom klasickom repertoári. Naďa Kotršová stvárnila napríklad postavu Beatrice v Shakespearovej komédii Mnoho kriku pre nič (1952) alebo Eugéniu v Zaľúbencoch (1956). Významný úspech dosiahla v titulnej postave Márie Stuartovej (Mária Stuartová, 1957) akcentujúc strohosť, heroickú dôstojnosť a vznešenosť hrdinky. O introvertnej podstate jej hereckého naturelu podali najvýrečnejšie svedectvo hrdinky drám Zostupujúci Orfeus (1964) a Leto a dym (1966) z pera slávneho Tennesseeho Williamsa. Naopak optimizmus, vitalitu a živelnosť predviedla Kotršová v komediálne ladených dielach Veselé panie z Windsoru (1959) alebo Večer trojkráľový (1963).

Herečka sa v niekoľkých prípadoch postavila aj pred filmovú a televíznu kameru. Naďa Kotršová stála pri zrode vôbec prvej inscenácie bratislavského televízneho štúdia, ktorou bola v roku 1956 Hájnikova žena. Následne si zahrala napríklad v drámach Výhybka (1963) a Deň slnovratu (1973) alebo v televíznych snímkach Slávny pes (1971), Tereza (1976), Výlet do mladosti (1983), Portrét Doriana Graya (1988) či Priateľstvá padajúceho lístia (1998). Jej poslednou filmovou úlohou bola postava starej mamy vo filme českej režisérky Alice Nellis Výlet (2002).

Herečka sa príležitostne venovala aj prekladu, do slovenčiny v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia preložila napríklad autobiografiu Marlene Dietrichovej Berte len môj život (1985).

Nadežda Kotršová zomrela 27. novembra 2009 v obci Studienka vo veku 82 rokov.