Strojkovce/Bratislava 13. júna (Teraz.sk) – Vyšportovaná postava, dlhé čierne vlasy, prenikavý pohľad a ostré črty tváre ho priam predurčovali na stvárnenie čestných a spravodlivých, odvážnych i nebojácnych indiánskych náčelníkov. Ako Inču-čunu – otca Winnetoua, Veľkého Hada - posledného z kmeňa Mohykánov, Tekumseha – náčelníka kmeňa Šavanov alebo ako mladého náčelníka Osceolu z kmeňa Seminolov či Tokei-ihta z kmeňa Dakotov a samozrejme ako Winnetoua - náčelníka Apačov poznajú Gojka Mitiča miliónov filmových divákov. Nečudo, veď bol detským idolom svojej doby. Najslávnejší Indián východnej Európy alebo “Winnetou Východu“ herec, scenárista a režisér Gojko Mitič sa dnes dožíva 80. rokov.
Narodil sa 13. júna 1940 v dedinke Strojkovce ležiacej na juhu Srbska. Počas druhej svetovej vojny ho spolu s bratom Draganom vychovával starý otec, lebo ich otec sa zapojil do partizánskeho odboja.
Keď ako dvadsať ročný opúšťal Gojko Mitič rodnú dedinu so želaním stať sa učiteľom telocviku, v Belehrade študoval na Akadémii telesnej výchovy, o nastávajúcej filmovej kariére ani nesníval. Padol však do oka zahraničným produkciám, ktoré v tom období často nakrúcali filmy v bývalej Juhoslávii a bolo rozhodnuté. Jeho životná dráha sa začala uberať inou – umeleckou cestou.
Ján Šmihula, ako spravodajca SRo s Gojkom Mitičom (2001)Foto: archív Ján Šmihula
Spočiatku sa predstavil v malých úlohách vo všetkých troch dieloch Winnetoua – Winnetou I. (1963), Winnetou II. – Červený gentleman (1964) a Winnetou III. – Posledný výstrel (1965), ako aj vo filme Old Shatterhand (1964), v ktorých si zahral po boku legendárneho apačského náčelníka Winnetoua v podaní francúzskeho herca Pierra Bricea, a tiež v spoločnosti nemenej slávneho amerického herca Lexa Barkera, ktorý stvárnil Old Shatterhanda.
Prvú väčšiu úlohu dostal vo filme Medzi supmi (1964), avšak veľká príležitosť prišla o dva roky neskôr, keď ho český režisér Josef Mach obsadil do hlavnej úlohy v prvej indiánke z produkcie filmového štúdia niekdajšej NDR – DEFA. Snímka Synovia Veľkej medvedice (1966), v ktorej stvárnil postavu Tokei-ihta zaznamenala s viac ako deviatimi miliónmi divákov obrovský úspech. Vlastne predurčila úspešnú filmovú kariéru Gojka Mitiča, ktorý ako “hlavný Indián DEFA“ nakrútil do roku 1975 každý rok jeden indiánsky film.
Medzi nimi napríklad indiánku Náčelník Veľký had (1967), ktorá sa točila na Štrbskom Plese a na Sliezskom dome. O rok neskôr nasledovalo Zlato v Black Hills (1968), ďalej to boli Bieli vlci (1969), Statočný Osceola (1971), Apači (1973), Pokrvní bratia (1975) a celý rad ďalších filmov.
Hoci sa Gojko Mitič nazýva aj ako “Winnetou Východu“ je zaujímavé, že legendárneho náčelníka Apačov nestvárnil ani v jednom filme. Zahral si ho až na scéne prírodného javiska v Bad Segebergu, meste ležiacom niekoľko desiatok kilometrov severne od Hamburgu, kde sa od roku 1952 konajú každé leto Hry Karla Maya. Ponuku stvárniť túto postavu dostal v roku 1992 potom, keď scénu javiska postavenú v štýle Divokého západu opustil slávny predstaviteľ Winnetoua Pierre Brice.
Jedným z hlavných magnetov Hier Karla Maya je vidieť naživo “skutočného“ Winnetoua. V doterajšej histórii hier ho zobrazila viac ako desiatka hercov, ale ani jeden tak dlho ako Gojko Mitič. Zahral si ho vyše tisíckrát. V roku 2001 som ako zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu zavítal na Hry Karla Maya a mal možnosť sa so “skutočným“ Winnetouom nielen stretnúť, ale aj porozprávať. Usmievavý, sympatický náčelník Apačov ožil pri zmienke o Slovensku a o svojom vzťahu k Indiánom i k Winnetouovi mi povedal: „Keď sa hovorí o Indiánoch vzápätí sa povie Winnetou. Lenže on nikdy neexistoval. Je to postava vytvorená fantáziou Karla Maya. Treba vysoko vyzdvihnúť túto bezhraničnú fantáziu, ktorá si získala veľa mladých ľudí a rovnako aj mňa. Až neskôr, keď som nakrúcal indiánky, som sa začal bližšie zaujímať o skutočné dejiny Indiánov, ale fenomén Winnetoua zostáva. Je to okrem toho postava, ktorá vystupuje za porozumenie medzi národmi, za toleranciu, lásku k blížnemu – zahŕňa mnoho posolstiev a teda je to veľmi dobrým vzorom pre mnohých chlapcov a dievčatá.“
Populárny herec, ktorý žije dlhé roky v Nemecku a má srbské aj nemecké občianstvo sa pokúsil z tohto “indiánskeho zovretia“ vymaniť. Neúspešne, i keď sa objavil tiež na divadelných doskách napríklad v prepise románu Prelet nad kukučím hniezdom a stvárnil aj hlavnú postavu Gréka Zorbu v muzikáli napísanom podľa rovnomenného románu. "Pierre Brice Východu" o tom sám hovorí: “Raz Indián, navždy Indián. To sedí. Až dodnes je to tak, že má chcú radi vidieť najskôr ako Indiána. Samozrejme, že som sa pokúšal z tohto zaškatuľkovania dostať a stvárniť iné postavy a robím to stále, ale indiánom zostávam. Ale je to O.K. Nie je to zlé zaškatuľkovanie.“
Gojko Mitič si na takéto zaškatuľkovanie sťažovať určite nemôže. Veď úlohy statočných a neohrozených indiánskych náčelníkov ho vyniesli na piedestál slávy a popularity aj široko-ďaleko za hranicami Nemecka. Potvrdením toho je jedno z najnovších ocenení, ktoré dostal tento rok vo februári v Berlíne. Počas medzinárodného filmového festivalu Berlinale si prevzal cenu talianskych filmových kritikov Prémiu Bacco, ktorú pred ním dostali také hviezdy strieborného plátna ako napríklad Sophia Loren či Claudia Cardinale.
Nemecký spisovateľ Karl May, z bujnej predstavivosti ktorého sa zrodil náčelník Apačov a jeho pokrvný brat sa narodil v roku 1842 v malom mestečku Ernstthal pri Chemnitzi. Ním vytvorené postavy sprevádzajú už niekoľko generácií. A možno povedať, že tak ako sú dejiny Winnetoua a Old Shatterhanda nezničiteľné, rovnako nezabudnuteľní sú a zostanú aj ich hlavní predstavitelia, charizmatického Gojka Mitiča nevynímajúc, pre ktorého dnešné okrúhle jubileum nič neznamená. “Je to jednoducho len číslo,“ dodáva čerstvý osemdesiatnik.
