Viacerí hudobní kritici ho považujú za jedného z najlepších gitaristov v histórii.
Autor TASR
Baltimore/Bratislava 21. decembra (TASR) - Americký gitarista, skladateľ, spevák a producent Frank Zappa bol jedným z najväčších experimentátorov v dejinách modernej hudby. Búral bariéry medzi hudobnými žánrami a pozornosť priťahoval aj nekompromisnými postojmi a názormi. Od narodenia Franka Zappu, lídra legendárnej skupiny Mothers of Invention, uplynie v pondelok 21. decembra 80 rokov.
Na hudobnej scéne sa objavil v polovici 60. rokov minulého storočia a vo svojej tvorbe kombinoval rock, R&B, jazz či klasickú hudbu. Vo svojich kompozíciách často ironizoval gýčové prejavy populárnej hudby, ale takým spôsobom, že vynikla aj jej estetická hodnota.
Nekonvenčné hudobné cítenie predviedol Zappa spolu so skupinou Mothers of Invention už na debutovom albume Freak Out! z roku 1966. Ten sa považuje za jedno z prvých konceptuálnych hudobných diel a zároveň to bol druhý dvojalbum v dejinách modernej hudby. Ako prvý sa uvádza dvojalbum Boba Dylana Blonde on Blonde z toho istého roku.
Frank Zappa, celým menom Francis Vincent Zappa, sa narodil 21. decembra 1940 v Baltimore. Jeho matka mala taliansko-francúzsky pôvod a otec s grécko-arabskými koreňmi pochádzal zo sicílskeho mesta Partinico. V roku 1952 sa rodina pre časté choroby budúceho hudobníka presťahovala do Kalifornie, najprv do mesta Monterey, potom žili v Claremonte, San Diegu a napokon sa usadili v mestečku Lancaster neďaleko Mohavskej púšte. Na slnkom rozpálenú krajinu neskôr odkazuje aj Zappova skladba Village of the Sun.
Hudbe sa začal Zappa intenzívne venovať na strednej škole. Zaujímal sa o nahrávky R&B a vo svojej prvej kapele The Blackouts hrával na bicie, ale v roku 1957 sa definitívne preorientoval na gitaru a v hre sa rýchlo zdokonaľoval. Viacerí hudobní kritici ho považujú za jedného z najlepších gitaristov v histórii. Pod vplyvom hudby Igora Stravinského či Edgarda Varesa komponoval aj krátke klasické skladby.
V 19-tich rokoch sa Zappa osamostatnil od rodiny a odsťahoval sa do Los Angeles. O rok neskôr sa zosobášil s Kay Shermanovou a manželmi boli do roku 1964. Druhýkrát sa oženil v roku 1967, keď si za manželku zobral Gail Sloatmanovú, s ktorou mal štyri deti.
Pred vznikom Mothers of Invention sa živil písaním piesní pre miestnych hudobníkov a skladaním reklamnej a filmovej hudby. Zložil napríklad dva soundtracky pre nízkorozpočtové filmy The World's Greatest Sinner (1962) a Run Home Slow (1965).
V roku 1964 založil Zappa skupinu The Muthers, ktorá sa rok nato premenovala na The Mothers. Pouličné rasové nepokoje v Los Angeles z augusta 1965, ktoré si vyžiadali 34 obetí a do histórie USA sa zapísali ako Watts riots, sa stali inšpiráciou pre Zappovu známu skladbu Trouble Every Day.
Neskôr si Zappovu kapelu všimol hudobný producent Tom Wilson a podpísal s Mothers zmluvu. Skupina sa premenovala na The Mothers of Invention a v roku 1966 vydala debutový a na vtedajšie pomery značne experimentálny dvojalbum Freak Out!. O rok neskôr vydala kapela druhy a nemenej invenčný album Absolutely Free.
V roku 1967 sa Zappa s rodinou aj s členmi The Mothers of Invention presťahoval do New Yorku. Svoju koncertnú show Zappa so skupinou predvádzal v Garrick Theater. Pobyt v New Yorku nakrátko prerušilo európské turné, po ktorom Mothers of Invention nahrali jeden zo svojich najuznávanejších albumov We're Only in It for the Money (1968).
Legendárna nahrávka obsahovala nekonvenčné texty, ktoré boli značnou satirou hnutia hippies, vtedajšej populárnej hudby, ale aj skupiny Beatles. Obal albumu napríklad parodoval obal platne Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band.
Na hudobnú invenciu a prefekcionizmus Franka Zappu ostatní členovia The Mothers of Invention nestačili, a tak sa kapela v roku 1969 rozpadla. Nevydané nahrávky sa v roku v roku 1970 ocitli na albumoch Weasels Ripped My Flesh a Burnt Weeny Sandwich. Krátko po rozpustení skupiny Zappa nahral uznávaný sólový album Hot Rats (1969) so známou kompozíciou Peaches en Regalia.
V roku 1970 sformoval nové zloženie skupiny Mothers, ktorá sa podieľala na jeho sólových projektoch Chunga's Revenge (1970) či 200 Motels (1971). Zappa pokračoval vo vysokom tempe hudobnej produkcie. Vydal sólový projekt Apostrophe (') (1974), z ktorého pochádza úspešný singel Don't Eat The Yellow Snow. Okrem tohto albumu vyprodukoval aj nahrávky Over-Nite Sensation (1973), Roxy & Elsewhere (1974), One Size Fits All (1975) či album Bongo Fury z roku 1975. Ten vznikol zo spolupráce Zappu a jeho dlhoročného priatelia Dona Glena Vlieta, ktorý vystupoval pod menom Captain Beefheart.
V roku 1979 vydal Zappa svoj najpredávanejší album Sheik Yerbouti a rockovú operu Joe's Garage. Dvojalbum Sheik Yerbouti bol prvý hudobný projekt, ktorý vyšiel pod značkou Zappa Records. Pochádzal z neho singel Dancin' Fool, ktorý mal nomináciu na cenu Grammy.
V 80. a 90. rokoch bola Zappova tvorba ovplyvnená aj elektronickou hudbou. Nahral desiatky multižánorových štúdiových či koncertných albumov ako napríklad Thing-Fish (1984), Boulez Conducts Zappa: The Perfect Stranger (1984), Jazz from Hell (1986), Make a Jazz Noise Here (1991), Playground Psychotics (1992).
Zappova tvorba mala veľký vplyv na underground 70. a 80. rokov v bývalom Československu. Inšpirovala sa ním legendárna česká kapela Plastic People of the Universe, ktorá si názov zvolila podľa Zappovej skladby Plastic People z roku 1968. Fanúšikom Zappovej hudobnej produkcie bol aj Václav Havel, na pozvanie ktorého navštívil legendárny hudobník Československa a v roku 1991 koncerotval so skupinou Pražský výběr.
Neúnavný hudobný experimentátor a inovátor Frank Zappa zomrel 4. decembra 1993 v Los Angeles na následky rakoviny prostaty.
V roku 1995 uviedli Zappu do Rokenrolovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame). O dva roky neskôr mu udelili aj Cenu Grammy za celoživotný prínos. Časopis Rolling Stone zaradil Zappu na 71. miesto svojho zoznamu 100 najväčších umelcov všetkých čias.
Na hudobnej scéne sa objavil v polovici 60. rokov minulého storočia a vo svojej tvorbe kombinoval rock, R&B, jazz či klasickú hudbu. Vo svojich kompozíciách často ironizoval gýčové prejavy populárnej hudby, ale takým spôsobom, že vynikla aj jej estetická hodnota.
Nekonvenčné hudobné cítenie predviedol Zappa spolu so skupinou Mothers of Invention už na debutovom albume Freak Out! z roku 1966. Ten sa považuje za jedno z prvých konceptuálnych hudobných diel a zároveň to bol druhý dvojalbum v dejinách modernej hudby. Ako prvý sa uvádza dvojalbum Boba Dylana Blonde on Blonde z toho istého roku.
Frank Zappa, celým menom Francis Vincent Zappa, sa narodil 21. decembra 1940 v Baltimore. Jeho matka mala taliansko-francúzsky pôvod a otec s grécko-arabskými koreňmi pochádzal zo sicílskeho mesta Partinico. V roku 1952 sa rodina pre časté choroby budúceho hudobníka presťahovala do Kalifornie, najprv do mesta Monterey, potom žili v Claremonte, San Diegu a napokon sa usadili v mestečku Lancaster neďaleko Mohavskej púšte. Na slnkom rozpálenú krajinu neskôr odkazuje aj Zappova skladba Village of the Sun.
Hudbe sa začal Zappa intenzívne venovať na strednej škole. Zaujímal sa o nahrávky R&B a vo svojej prvej kapele The Blackouts hrával na bicie, ale v roku 1957 sa definitívne preorientoval na gitaru a v hre sa rýchlo zdokonaľoval. Viacerí hudobní kritici ho považujú za jedného z najlepších gitaristov v histórii. Pod vplyvom hudby Igora Stravinského či Edgarda Varesa komponoval aj krátke klasické skladby.
V 19-tich rokoch sa Zappa osamostatnil od rodiny a odsťahoval sa do Los Angeles. O rok neskôr sa zosobášil s Kay Shermanovou a manželmi boli do roku 1964. Druhýkrát sa oženil v roku 1967, keď si za manželku zobral Gail Sloatmanovú, s ktorou mal štyri deti.
Pred vznikom Mothers of Invention sa živil písaním piesní pre miestnych hudobníkov a skladaním reklamnej a filmovej hudby. Zložil napríklad dva soundtracky pre nízkorozpočtové filmy The World's Greatest Sinner (1962) a Run Home Slow (1965).
V roku 1964 založil Zappa skupinu The Muthers, ktorá sa rok nato premenovala na The Mothers. Pouličné rasové nepokoje v Los Angeles z augusta 1965, ktoré si vyžiadali 34 obetí a do histórie USA sa zapísali ako Watts riots, sa stali inšpiráciou pre Zappovu známu skladbu Trouble Every Day.
Neskôr si Zappovu kapelu všimol hudobný producent Tom Wilson a podpísal s Mothers zmluvu. Skupina sa premenovala na The Mothers of Invention a v roku 1966 vydala debutový a na vtedajšie pomery značne experimentálny dvojalbum Freak Out!. O rok neskôr vydala kapela druhy a nemenej invenčný album Absolutely Free.
V roku 1967 sa Zappa s rodinou aj s členmi The Mothers of Invention presťahoval do New Yorku. Svoju koncertnú show Zappa so skupinou predvádzal v Garrick Theater. Pobyt v New Yorku nakrátko prerušilo európské turné, po ktorom Mothers of Invention nahrali jeden zo svojich najuznávanejších albumov We're Only in It for the Money (1968).
Legendárna nahrávka obsahovala nekonvenčné texty, ktoré boli značnou satirou hnutia hippies, vtedajšej populárnej hudby, ale aj skupiny Beatles. Obal albumu napríklad parodoval obal platne Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band.
Na hudobnú invenciu a prefekcionizmus Franka Zappu ostatní členovia The Mothers of Invention nestačili, a tak sa kapela v roku 1969 rozpadla. Nevydané nahrávky sa v roku v roku 1970 ocitli na albumoch Weasels Ripped My Flesh a Burnt Weeny Sandwich. Krátko po rozpustení skupiny Zappa nahral uznávaný sólový album Hot Rats (1969) so známou kompozíciou Peaches en Regalia.
V roku 1970 sformoval nové zloženie skupiny Mothers, ktorá sa podieľala na jeho sólových projektoch Chunga's Revenge (1970) či 200 Motels (1971). Zappa pokračoval vo vysokom tempe hudobnej produkcie. Vydal sólový projekt Apostrophe (') (1974), z ktorého pochádza úspešný singel Don't Eat The Yellow Snow. Okrem tohto albumu vyprodukoval aj nahrávky Over-Nite Sensation (1973), Roxy & Elsewhere (1974), One Size Fits All (1975) či album Bongo Fury z roku 1975. Ten vznikol zo spolupráce Zappu a jeho dlhoročného priatelia Dona Glena Vlieta, ktorý vystupoval pod menom Captain Beefheart.
V roku 1979 vydal Zappa svoj najpredávanejší album Sheik Yerbouti a rockovú operu Joe's Garage. Dvojalbum Sheik Yerbouti bol prvý hudobný projekt, ktorý vyšiel pod značkou Zappa Records. Pochádzal z neho singel Dancin' Fool, ktorý mal nomináciu na cenu Grammy.
V 80. a 90. rokoch bola Zappova tvorba ovplyvnená aj elektronickou hudbou. Nahral desiatky multižánorových štúdiových či koncertných albumov ako napríklad Thing-Fish (1984), Boulez Conducts Zappa: The Perfect Stranger (1984), Jazz from Hell (1986), Make a Jazz Noise Here (1991), Playground Psychotics (1992).
Zappova tvorba mala veľký vplyv na underground 70. a 80. rokov v bývalom Československu. Inšpirovala sa ním legendárna česká kapela Plastic People of the Universe, ktorá si názov zvolila podľa Zappovej skladby Plastic People z roku 1968. Fanúšikom Zappovej hudobnej produkcie bol aj Václav Havel, na pozvanie ktorého navštívil legendárny hudobník Československa a v roku 1991 koncerotval so skupinou Pražský výběr.
Neúnavný hudobný experimentátor a inovátor Frank Zappa zomrel 4. decembra 1993 v Los Angeles na následky rakoviny prostaty.
V roku 1995 uviedli Zappu do Rokenrolovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame). O dva roky neskôr mu udelili aj Cenu Grammy za celoživotný prínos. Časopis Rolling Stone zaradil Zappu na 71. miesto svojho zoznamu 100 najväčších umelcov všetkých čias.