Bratislava 21. novembra (TASR) – Fotografa Viliama Malíka pozná odborná verejnosť ako spoluzakladateľa sociálnej a žurnalistickej fotografie. Od jeho narodenia uplynulo dnes rovných sto rokov.

Tohto jubilea sa však nestor slovenskej fotografie nedožil, zomrel 20. januára vo veku 99 rokov.

Fotografická všestrannosť ho predurčovala na uvedomovanie si architektonických celkov, rovnako ako stavebných fragmentov. Jeho fotky dodnes tvoria v statiach modernej architektúry ilustračnú výpoveď o histórii architektúry nielen v Bratislave, ale i na Slovensku. Šírka jeho fotografických záujmov je však enormná, fotil asi vo všetkých žánroch.

Viliam Malík sa narodil 21. novembra 1912 v Bratislave a študoval na obchodnej akadémii. Jeden z prvej generácie umeleckých fotografov na Slovensku začínal v bratislavskom fotoklube YMCA, ktorý bol v 20. až 40. rokoch 20. storočia najvýznamnejším centrom neprofesionálnej fotografie. Neskôr tam prešiel rôznymi funkciami až po náčelníka. V roku 1936 sa stal spolupracovníkom Československej tlačovej agentúry, neskôr zmluvným fotoreportérom Slovenskej tlačovej kancelárie.

Veľa cestoval spolu s aparátom v ruke. Fotil jarmoky, zemiakovú brigádu pod Tatrami, dokumentoval rôzne sviatky a podujatia, bombardovanie Bratislavy, horiacu rafinériu Apollo, československého prezidenta Edvarda Beneša, či sovietskeho politika Nikitu Sergejeviča Chruščova na stanici v Bratislave.

Malík propagoval Tatry a iné krásy Slovenska

Začiatkom 50. rokov 20. storočia ho služobne preložili do Tatier a pracoval v Správe liečebných ústavov Národnej poisťovne. Po ťažkej železničnej havárii a následnom zlepšení zdravotného stavu po dvoch rokoch začal fotiť v tatranskom prostredí a ako kultúrny referent v zdravotnom ústave pacientom organizoval kultúrny program a stal sa lektorom Akadémie vzdelávania. Bol prvý, kto svoje prednášky dopĺňal diafilmami. Propagoval Tatry a iné krásy Slovenska.

V Trenčianskych Tepliciach už v pokročilom veku na Art Film Feste fantastickým spôsobom nafotil atmosféru odovzdávania ceny Hercova misia takým velikánom, ako bola Geraldine Chaplinová, Sophia Lorenová, Ornela Muttiová.

Teoretik fotografie Aurel Hrabušický zo Slovenskej národnej galérie vydal v roku 2001 o Viliamovi Malíkovi monografiu.

Samostatne začal vystavovať až v roku 1995

Napriek bohatej fotografickej skúsenosti začal samostatne vystavovať až v roku 1995 v Bratislave a odvtedy mal mnohé autorské výstavy napríklad o architektúre, filmovom festivale v Trenčianskych Tepliciach, alebo o starej Bratislave, či o prírodnej kalamite v Tatrách, ktorú zobrazil na umelecko-reportážnej výstave v roku 2005.

V marci až apríli 2007 vystavoval v tatranskej Vile Flóra v Starom Smokovci. Tatranská galéria Poprad touto výstavou vzdala hold dovtedajšej fotografickej tvorbe Viliama Malíka prezentáciou desiatok fotografií – od sociálnej fotografie cez reportážnu dokumentaristiku, ľudové tradície až po tatranské motívy.

Zakladateľovi slovenskej žurnalistickej a reportážnej fotografie udelili v októbri 2007 za celoživotné dielo ocenenie Osobnosť slovenskej fotografie.

Viliam Malík zomrel 20. januára 2012 v Bratislave vo veku 99 rokov. Život a dielo slovenského fotografa Viliama Malíka priblížila výstava jeho fotografií vo výstavnej sieni Kúpeľnej dvorany v Trenčianskych Tepliciach v septembri 2012. V tomto meste žil posledné roky s manželkou.