Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek predčasnej smrti sa stihol stať jednou z najvýraznejších postáv českého divadla a filmu.
Autor TASR
Bratislava/Praha 16. september (TASR) – Český herec Petr Čepek zaujal divákov uhrančivým pohľadom a emotívnym, no zároveň striedmym hereckým prejavom. Diváci si naňho najčastejšie pamätajú z filmov Petrolejové lampy, Postřižiny, Slavnosti sněženek či z rozprávkovej komédie Tři veteráni.
"Vynikajúci herec Petr Čepek mal počas gymnaziálnych rokov povesť plachého, nepriebojného mladíka. Čo prevažne introvertného mladíka priviedlo a vlastne naozaj predurčilo k herectvu? Som presvedčený, že to bola predovšetkým obrovská zásoba energie," hovorí v knihe O hercoch a herectve divadelný dramaturg, režisér a teoretik Jaroslav Vostrý.
Napriek predčasnej smrti sa Petr Čepek stihol stať jednou z najvýraznejších postáv českého divadla a filmu. V stredu 16. septembra by sa dožil 80 rokov.
Petr Čepek sa narodil 16. septembra 1940 v Prahe. Keď mal tri roky, jeho otec zomrel a rodina sa presťahovala do Hrabůvek na severnej Morave, neskôr sa usídlila v Ostave-Porube. Petr Čepek študoval na ostravskom gymnáziu a popri škole sa čoraz častejšie venoval amatérskemu divadlu. Napokon sa rozhodol pre štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Diplom však nikdy nezískal, keďže sa ako jediný zastal svojho spolužiaka a herca Ladislava Mrkvičku prenasledovaného z politických dôvodov.
Už vo svojich začiatkoch Čepek potvrdil, že je nadaným a originálnym hercom. Spolu s Janom Kačerom a ďalšími kolegami pôsobil v ostravskom Divadle Petra Bezruča, kde zaujal hneď v prvej úlohe v inscenácii Milenci z kiosku. Keď vznikol v Prahe Činoherný klub, našiel s ostravskou hereckou skupinou uplatnenie tam a spojil s touto scénou celý svoj profesionálny život.
Ako filmový herec Čepek debutoval v snímke Hotel pro cizince, ktorú v roku 1966 nakrútil Antonín Máša. O rok neskôr sa objavil v historickom filme Údolí včel. Do epizódnej úlohy ekvádorského plaveckého pretekára ho obsadil Václav Vorlíček v čiernej komédií Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. V ďalšej komédii Zabil jsem Einsteina, pánové... z roku 1969 pod režijným vedením Oldřicha Lipského stvárnil samotného geniálneho vedca v mladých rokoch.
Prvá hlavná rola čakala na Petra Čepka v tom istom roku v historickom filme Adelheid. Dramatický príbeh odohrávajúci sa po 2. svetovej vojne nakrútil opäť František Vláčil. Herecký koncert predviedol Petr Čepek spolu s Ivou Janžurovou v tragicky ladenej snímke Petrolejové lampy (Juraj Herz, 1971). Presvedčivo tu stvárnil hlavného hrdinu postihnutého fyzickým aj duševným ochorením.
O rok neskôr ho Herz obsadil do filmov Morgiana a Dotek motýla. Hlavnú postavu stvárnil Čepek v zbojníckom príbehu Nikola šuhaj loupežník, ktorý v roku 1977 nakrútil Evžen Sokolovský podľa predlohy Ivana Olbrachta. Objavil sa tiež v slovenskom filme Ráno pod mesiacom (Miroslav Luther, 1979) nakrútenom podľa predlohy Alfonza Bednára.
Petr Čepek bol medzi kolegami známy cholerickou povahou, ale aj zmyslom pre humor. Aj medzi divákmi si získal obľubu komickými úlohami – či už to bol zlostný produkčný v komédii Trhák režiséra Zdeňka Podskalského, alebo hasič a člen správnej rady vo filme Postřižiny nedávno zosnulého režiséra Jiřího Menzla (oba z roku 1980). V roku 1983 si zahral vojaka Bimbáca v komédií Oldřicha Lipského Tři veteráni – jeho hereckými partnermi boli Rudolf Hrušínský a Josef Somr.
Policajným riaditeľom bol v roku 1984 v "cimrmanovskej" komédii Rozpuštěný, vypuštěný (Ladislav Smoljak). Epizódnu ale výraznú rolu žiarlivého manžela si zahral v komédii Vesničko má středisková opäť v réžii Jiřího Menzla (1985). Iluzionistu, ktorému nespratní žiaci odcudzia pomôcky stvárnil vo filme Jana Svěráka Obecná škola (1991).
Poslednými filmami, ktoré stihol v roku 1994 nakrútiť, bola komédia Díky za každé nové ráno režiséra Milana Šteindlera a snímka výtvarníka Jana Švankmajera Lekce Faust. Premiér týchto filmov sa herec nedočkal. Od roku 1993 trpel ťažkou chorobu, ktorej podľahol krátko po svojich 54. narodeninách 20. septembra 1994.
Diváci si pamätajú Petra Čepka aj z televíznych seriálov, napríklad zo sci-fi Bambinot (1984) či zo seriálu Synové a dcery Jakuba Skláře (1985). V roku 1989 Petr Čepek podpísal petíciu Několik vět, neskôr patril k lídrom Novembra '89 a stál pri zrode hnutia Občanské fórum. Vyučoval tiež na DAMU. Českého leva za titulnú rolu v snímke Lekce Faust mu udelili In memoriam.
"Vynikajúci herec Petr Čepek mal počas gymnaziálnych rokov povesť plachého, nepriebojného mladíka. Čo prevažne introvertného mladíka priviedlo a vlastne naozaj predurčilo k herectvu? Som presvedčený, že to bola predovšetkým obrovská zásoba energie," hovorí v knihe O hercoch a herectve divadelný dramaturg, režisér a teoretik Jaroslav Vostrý.
Napriek predčasnej smrti sa Petr Čepek stihol stať jednou z najvýraznejších postáv českého divadla a filmu. V stredu 16. septembra by sa dožil 80 rokov.
Petr Čepek sa narodil 16. septembra 1940 v Prahe. Keď mal tri roky, jeho otec zomrel a rodina sa presťahovala do Hrabůvek na severnej Morave, neskôr sa usídlila v Ostave-Porube. Petr Čepek študoval na ostravskom gymnáziu a popri škole sa čoraz častejšie venoval amatérskemu divadlu. Napokon sa rozhodol pre štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Diplom však nikdy nezískal, keďže sa ako jediný zastal svojho spolužiaka a herca Ladislava Mrkvičku prenasledovaného z politických dôvodov.
Už vo svojich začiatkoch Čepek potvrdil, že je nadaným a originálnym hercom. Spolu s Janom Kačerom a ďalšími kolegami pôsobil v ostravskom Divadle Petra Bezruča, kde zaujal hneď v prvej úlohe v inscenácii Milenci z kiosku. Keď vznikol v Prahe Činoherný klub, našiel s ostravskou hereckou skupinou uplatnenie tam a spojil s touto scénou celý svoj profesionálny život.
Ako filmový herec Čepek debutoval v snímke Hotel pro cizince, ktorú v roku 1966 nakrútil Antonín Máša. O rok neskôr sa objavil v historickom filme Údolí včel. Do epizódnej úlohy ekvádorského plaveckého pretekára ho obsadil Václav Vorlíček v čiernej komédií Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. V ďalšej komédii Zabil jsem Einsteina, pánové... z roku 1969 pod režijným vedením Oldřicha Lipského stvárnil samotného geniálneho vedca v mladých rokoch.
Prvá hlavná rola čakala na Petra Čepka v tom istom roku v historickom filme Adelheid. Dramatický príbeh odohrávajúci sa po 2. svetovej vojne nakrútil opäť František Vláčil. Herecký koncert predviedol Petr Čepek spolu s Ivou Janžurovou v tragicky ladenej snímke Petrolejové lampy (Juraj Herz, 1971). Presvedčivo tu stvárnil hlavného hrdinu postihnutého fyzickým aj duševným ochorením.
O rok neskôr ho Herz obsadil do filmov Morgiana a Dotek motýla. Hlavnú postavu stvárnil Čepek v zbojníckom príbehu Nikola šuhaj loupežník, ktorý v roku 1977 nakrútil Evžen Sokolovský podľa predlohy Ivana Olbrachta. Objavil sa tiež v slovenskom filme Ráno pod mesiacom (Miroslav Luther, 1979) nakrútenom podľa predlohy Alfonza Bednára.
Petr Čepek bol medzi kolegami známy cholerickou povahou, ale aj zmyslom pre humor. Aj medzi divákmi si získal obľubu komickými úlohami – či už to bol zlostný produkčný v komédii Trhák režiséra Zdeňka Podskalského, alebo hasič a člen správnej rady vo filme Postřižiny nedávno zosnulého režiséra Jiřího Menzla (oba z roku 1980). V roku 1983 si zahral vojaka Bimbáca v komédií Oldřicha Lipského Tři veteráni – jeho hereckými partnermi boli Rudolf Hrušínský a Josef Somr.
Policajným riaditeľom bol v roku 1984 v "cimrmanovskej" komédii Rozpuštěný, vypuštěný (Ladislav Smoljak). Epizódnu ale výraznú rolu žiarlivého manžela si zahral v komédii Vesničko má středisková opäť v réžii Jiřího Menzla (1985). Iluzionistu, ktorému nespratní žiaci odcudzia pomôcky stvárnil vo filme Jana Svěráka Obecná škola (1991).
Poslednými filmami, ktoré stihol v roku 1994 nakrútiť, bola komédia Díky za každé nové ráno režiséra Milana Šteindlera a snímka výtvarníka Jana Švankmajera Lekce Faust. Premiér týchto filmov sa herec nedočkal. Od roku 1993 trpel ťažkou chorobu, ktorej podľahol krátko po svojich 54. narodeninách 20. septembra 1994.
Diváci si pamätajú Petra Čepka aj z televíznych seriálov, napríklad zo sci-fi Bambinot (1984) či zo seriálu Synové a dcery Jakuba Skláře (1985). V roku 1989 Petr Čepek podpísal petíciu Několik vět, neskôr patril k lídrom Novembra '89 a stál pri zrode hnutia Občanské fórum. Vyučoval tiež na DAMU. Českého leva za titulnú rolu v snímke Lekce Faust mu udelili In memoriam.
