Za cenu dostala 870.000 eur.
Autor TASR
,aktualizované Štokholm 8. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za literatúru 2015 získala bieloruská spisovateľka a investigatívna novinárka Svetlana Alexijevičová (67). Oznámila to dnes v Štokholme stála tajomníčka Švédskej kráľovskej akadémie Sara Daniusová.
Spisovateľka prestížnu cenu získala za "svoje polyfonické (mnohotvárne) písanie, ktoré je pamätníkom utrpenia a odvahy v našej dobe". Ocenenie je dotované sumou ôsmich miliónov švédskych korún (v prepočte 870.000 eur).
Daniusová pri vyhlásení laureátky označila Alexijevičovú za "veľkú a inovačnú spisovateľku", ktorá "mapuje dušu" sovietskeho a postsovietskeho ľudu, informuje agentúra AP.
Alexijevičová, ktorej knihy vyšli v 19 krajinách, sa narodila na Ukrajine a vyrastala v Bielorusku, kde vyštudovala žurnalistiku. Vo svojej tvorbe podľa odborníkov využíva najmä novinárske zručnosti a stvárňuje niektoré z najdôležitejších udalostí v dejinách Bieloruska. Najčastejšie práve éru Sovietskeho zväzu - vrátane černobyľskej jadrovej katastrofy, sovietsko-afganskej vojny a tiež pádu režimu.
Medzi jej najznámejšie knihy patria napríklad Černobyľská modlitba (Čarnobyľskaja malitva, 1999) či formou mozaiky písaná Doba z druhé ruky - Konec rudého člověka, ktorá vyšla tento rok aj v českom preklade a dá sa kúpiť i na slovenskom trhu. Pamätníci sovietskej éry v tejto knihe hovoria o tom, ako verili systému a zabíjali a umierali pre jeho myšlienky. Rozprávajú tiež o stalinskom gulagu, vojnách, o Černobyli.
Čerstvá laureátka Alexejevičová bezprostredne po získaní ceny vyjadrila radosť, že zdieľa toto ocenenie, ktoré v minulosti získali ruskí autori ako Ivan Bunin či Boris Pasternak.
Na otázku, ako použije finančnú odmenu, ktorá prestížnu cenu sprevádza, odpovedala, že "si kúpi slobodu pre samu seba", keďže napísanie knihy jej trvá veľmi dlho - päť až desať rokov. "Mám úž dva nápady na nové knihy, takže som šťastná, že teraz budem mať slobodu na to, aby som na nich pracovala".
Vlani získal Nobelovu cenu za literatúru francúzsky prozaik Patrick Modiano, ktorého vtedy ocenila porota za "umenie spomienky, s akým evokuje tie najneuchopiteľnejšie ľudské osudy a odkrýva životnú skúsenosť okupácie".
Vyhlasovanie mien laureátov Nobelových cien bude pokračovať až do budúceho pondelka: v piatok ešte vyhlásia meno nového nositeľa Nobelovej ceny za mier a laureát Nobelovej ceny za ekonómiu bude známy na budúci pondelok.
Tento pondelok v Štokholme oznámili mená nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, ktorú získala trojica parazitológov za objav liekov, ktoré môžu byť použité pri liečbe malárie a ďalších tropických chorôb.
Od utorka sú známe mená laureátov nositeľov Nobelovej ceny za fyziku. Ocenenými sú vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu.
V stredu Nobelovu cenu za chémiu získala trojica vedcov Tomas Lindahl (Británia-Švédsko), Paul Modrich (USA) a Aziz Sancar (USA-Turecko) za objav mechanizmu opráv DNA. Práca tejto trojice bádateľov prináša základné poznanie o tom, ako fungujú živé bunky, a je využiteľná napríklad pri vývoji nových spôsobov liečby rakoviny.
Nobelove ceny - prestížne ocenenia za mimoriadny prínos v oblasti vedy, literatúry a mieru - sa v súlade s poslednou vôľou vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela udeľujú od roku 1901.
Spisovateľka prestížnu cenu získala za "svoje polyfonické (mnohotvárne) písanie, ktoré je pamätníkom utrpenia a odvahy v našej dobe". Ocenenie je dotované sumou ôsmich miliónov švédskych korún (v prepočte 870.000 eur).
Daniusová pri vyhlásení laureátky označila Alexijevičovú za "veľkú a inovačnú spisovateľku", ktorá "mapuje dušu" sovietskeho a postsovietskeho ľudu, informuje agentúra AP.
Alexijevičová, ktorej knihy vyšli v 19 krajinách, sa narodila na Ukrajine a vyrastala v Bielorusku, kde vyštudovala žurnalistiku. Vo svojej tvorbe podľa odborníkov využíva najmä novinárske zručnosti a stvárňuje niektoré z najdôležitejších udalostí v dejinách Bieloruska. Najčastejšie práve éru Sovietskeho zväzu - vrátane černobyľskej jadrovej katastrofy, sovietsko-afganskej vojny a tiež pádu režimu.
Medzi jej najznámejšie knihy patria napríklad Černobyľská modlitba (Čarnobyľskaja malitva, 1999) či formou mozaiky písaná Doba z druhé ruky - Konec rudého člověka, ktorá vyšla tento rok aj v českom preklade a dá sa kúpiť i na slovenskom trhu. Pamätníci sovietskej éry v tejto knihe hovoria o tom, ako verili systému a zabíjali a umierali pre jeho myšlienky. Rozprávajú tiež o stalinskom gulagu, vojnách, o Černobyli.
Čerstvá laureátka Alexejevičová bezprostredne po získaní ceny vyjadrila radosť, že zdieľa toto ocenenie, ktoré v minulosti získali ruskí autori ako Ivan Bunin či Boris Pasternak.
Na otázku, ako použije finančnú odmenu, ktorá prestížnu cenu sprevádza, odpovedala, že "si kúpi slobodu pre samu seba", keďže napísanie knihy jej trvá veľmi dlho - päť až desať rokov. "Mám úž dva nápady na nové knihy, takže som šťastná, že teraz budem mať slobodu na to, aby som na nich pracovala".
Vlani získal Nobelovu cenu za literatúru francúzsky prozaik Patrick Modiano, ktorého vtedy ocenila porota za "umenie spomienky, s akým evokuje tie najneuchopiteľnejšie ľudské osudy a odkrýva životnú skúsenosť okupácie".
Vyhlasovanie mien laureátov Nobelových cien bude pokračovať až do budúceho pondelka: v piatok ešte vyhlásia meno nového nositeľa Nobelovej ceny za mier a laureát Nobelovej ceny za ekonómiu bude známy na budúci pondelok.
Tento pondelok v Štokholme oznámili mená nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, ktorú získala trojica parazitológov za objav liekov, ktoré môžu byť použité pri liečbe malárie a ďalších tropických chorôb.
Od utorka sú známe mená laureátov nositeľov Nobelovej ceny za fyziku. Ocenenými sú vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu.
V stredu Nobelovu cenu za chémiu získala trojica vedcov Tomas Lindahl (Británia-Švédsko), Paul Modrich (USA) a Aziz Sancar (USA-Turecko) za objav mechanizmu opráv DNA. Práca tejto trojice bádateľov prináša základné poznanie o tom, ako fungujú živé bunky, a je využiteľná napríklad pri vývoji nových spôsobov liečby rakoviny.
Nobelove ceny - prestížne ocenenia za mimoriadny prínos v oblasti vedy, literatúry a mieru - sa v súlade s poslednou vôľou vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela udeľujú od roku 1901.