Myšlienka na výstavbu novej budovy Slovenského národného divadla vznikla v 70. rokoch 20. storočia.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - Novú budovu Slovenského národného divadla (SND) stavali dva politické režimy 21 rokov. Slávnostne ju otvorili pred piatimi rokmi 14. apríla 2007. Symbolickú pásku prestrihli spoločne prezident SR Ivan Gašparovič, minister kultúry SR Marek Maďarič, predseda slovenského parlamentu Pavol Paška a vtedajšia generálna riaditeľka SND Silvia Hroncová.
Hlavný vchod do nového domova Činohry, Opery a Baletu SND odhalili za zvukov skladby Richarda Straussa Tak vravel Zarathustra. Súčasťou otvorenia divadla bol aj galavečer v Opernej sále. Na jednoduchom pódiu s bielou lipou, symbolom SND, vystúpili viacerí slovenskí umelci so známymi opernými áriami. Rovnako ako v prípade otvorenia historickej budovy SND 1. marca 1920 ako prvá zaznela predohra k opere Bedřicha Smetanu Hubička v podaní Orchestra Opery SND.
V novej budove na brehu Dunaja, v ktorej sa okrem iného nachádza aj dvesto kancelárií, sa už v januári 2007 začala neverejná skúšobná prevádzka. Svoj repertoár a pripravované premiéry skúšali operný, činoherný i baletný súbor SND. Po prekonaní viacerých technických problémov a podrobných skúškach všetkých zariadení bol termín otvorenia 14. apríl 2007 dodržaný.
Otvárací ceremoniál pokračoval na druhý deň predstavením inscenácie Tančiareň v hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom.
Myšlienka zo 70 rokov 20. storočia
Myšlienka na výstavbu novej budovy Slovenského národného divadla (SND) vznikla v 70. rokoch 20. storočia. Jej propagátorom bol vtedajší slovenský premiér Peter Colotka a dramatik, divadelník Ján Kákoš. Vládna garnitúra v Prahe (ČR) nevítala slovenské plány s nadšením, a to aj napriek tomu, že Bratislava mala v tom čase iba jednu tretinu z ponuky divadelných miest, akými disponovala na začiatku 20. storočia.
Pôvodne mali nové Slovenské národné divadlo postaviť v kráteri po bombe, na mieste dnešného bratislavského hotela Crowne Plaza, známeho aj pod pôvodným názvom Fórum. Koncom 70. rokov 20. storočia padlo rozhodnutie, že budova bude stáť pri brehu Dunaja. Podľa predstáv súdobej vládnej elity malo byť vedľa divadla aj Múzeum revolučných tradícií, vládne budovy, sekretariát strany, hotel pre devízových klientov a dokonca aj budova slovenského parlamentu.
Základný kameň v roku 1984
Základný kameň novostavby, ktorú stavali dva spoločenské režimy rekordných 21 rokov, položili v roku 1984, samotná výstavba sa začala v apríli 1986. Už o rok mala stavba štvormesačný sklz. Vznik samostatnej SR a slovenskej meny mal vplyv aj na novostavbu SND. Podstatne sa zvýšili odhadované náklady na realizáciu projektu. V marci 1994 sa ministrom kultúry SR stal Ľubo Roman, ktorý oznámil, že budova bude dokončená v roku 1996. Zorganizoval lotériu Biela-Modrá-Červená, ktorá mala priniesť 20 až 25 miliónov korún. Bola však stratová.
Vo februári 1997 sa investorom stavby stalo Ministerstvo kultúry SR. Po voľbách v roku 1998 schválila nová vláda SR tzv. úsporný variant dostavby divadla. V roku 2002 avizoval vtedajší minister kultúry SR Milan Kňažko dokončenie stavby do dvoch rokov. V budove mali byť okrem divadla aj kaviareň, reštaurácia, zdravotné stredisko a ďalšie komerčné zariadenia.
V roku 2003 chýbalo na dostavbu budovy 821 miliónov korún. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu schválila v novembri 2004 memorandum o porozumení s americkou firmou Truthheim Invest LLC. Jej úlohou bolo prefinancovať dostavbu SND, budovu však chcela používať na komerčné účely a divadlu ju iba prenajímať. Proti týmto plánom sa postavilo Združenie divadelníkov Slovenska, ktoré zareagovalo založením občianskeho združenia Hlas pre kultúru. Jeho cieľom bolo, aby sa nová budova SND dostavala z verejných zdrojov a zostala v rukách štátu. Vo februári 2005 vláda odstúpila od memoranda s americkým investorom a stavbu dofinancoval štát.
Prvé skúšky technológií, klimatizácie a osvetlenia sa v novej budove SND uskutočnili v decembri 2005 a v januári 2007 sa začala v novostavbe trojmesačná neverejná skúšobná prevádzka. Svoj repertoár a pripravované premiéry skúšali všetky tri súbory SND - Opera, Činohra a Balet.
V divadle by mal pôsobiť duch starého divadla. Spolu so smiechom a potleskom ho herci zavreli do krabice po poslednom predstavení v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH). Genia loci vypustili pred prvými premiérami v novej budove SND.
V súčasnosti je SND bez generálneho riaditeľa. Minister kultúry Marek Maďarič rozhodol vo štvrtok 12. apríla o predĺžení termínu predkladania žiadostí o zaradenie do výberového konania na obsadenie funkcie generálny riaditeľ Slovenského národného divadla do 30. apríla 2012. Pôvodne stanovený termín bol 16. apríl 2012.
Hlavný vchod do nového domova Činohry, Opery a Baletu SND odhalili za zvukov skladby Richarda Straussa Tak vravel Zarathustra. Súčasťou otvorenia divadla bol aj galavečer v Opernej sále. Na jednoduchom pódiu s bielou lipou, symbolom SND, vystúpili viacerí slovenskí umelci so známymi opernými áriami. Rovnako ako v prípade otvorenia historickej budovy SND 1. marca 1920 ako prvá zaznela predohra k opere Bedřicha Smetanu Hubička v podaní Orchestra Opery SND.
V novej budove na brehu Dunaja, v ktorej sa okrem iného nachádza aj dvesto kancelárií, sa už v januári 2007 začala neverejná skúšobná prevádzka. Svoj repertoár a pripravované premiéry skúšali operný, činoherný i baletný súbor SND. Po prekonaní viacerých technických problémov a podrobných skúškach všetkých zariadení bol termín otvorenia 14. apríl 2007 dodržaný.
Otvárací ceremoniál pokračoval na druhý deň predstavením inscenácie Tančiareň v hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom.
Myšlienka zo 70 rokov 20. storočia
Myšlienka na výstavbu novej budovy Slovenského národného divadla (SND) vznikla v 70. rokoch 20. storočia. Jej propagátorom bol vtedajší slovenský premiér Peter Colotka a dramatik, divadelník Ján Kákoš. Vládna garnitúra v Prahe (ČR) nevítala slovenské plány s nadšením, a to aj napriek tomu, že Bratislava mala v tom čase iba jednu tretinu z ponuky divadelných miest, akými disponovala na začiatku 20. storočia.
Pôvodne mali nové Slovenské národné divadlo postaviť v kráteri po bombe, na mieste dnešného bratislavského hotela Crowne Plaza, známeho aj pod pôvodným názvom Fórum. Koncom 70. rokov 20. storočia padlo rozhodnutie, že budova bude stáť pri brehu Dunaja. Podľa predstáv súdobej vládnej elity malo byť vedľa divadla aj Múzeum revolučných tradícií, vládne budovy, sekretariát strany, hotel pre devízových klientov a dokonca aj budova slovenského parlamentu.
Základný kameň v roku 1984
Základný kameň novostavby, ktorú stavali dva spoločenské režimy rekordných 21 rokov, položili v roku 1984, samotná výstavba sa začala v apríli 1986. Už o rok mala stavba štvormesačný sklz. Vznik samostatnej SR a slovenskej meny mal vplyv aj na novostavbu SND. Podstatne sa zvýšili odhadované náklady na realizáciu projektu. V marci 1994 sa ministrom kultúry SR stal Ľubo Roman, ktorý oznámil, že budova bude dokončená v roku 1996. Zorganizoval lotériu Biela-Modrá-Červená, ktorá mala priniesť 20 až 25 miliónov korún. Bola však stratová.
Vo februári 1997 sa investorom stavby stalo Ministerstvo kultúry SR. Po voľbách v roku 1998 schválila nová vláda SR tzv. úsporný variant dostavby divadla. V roku 2002 avizoval vtedajší minister kultúry SR Milan Kňažko dokončenie stavby do dvoch rokov. V budove mali byť okrem divadla aj kaviareň, reštaurácia, zdravotné stredisko a ďalšie komerčné zariadenia.
V roku 2003 chýbalo na dostavbu budovy 821 miliónov korún. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu schválila v novembri 2004 memorandum o porozumení s americkou firmou Truthheim Invest LLC. Jej úlohou bolo prefinancovať dostavbu SND, budovu však chcela používať na komerčné účely a divadlu ju iba prenajímať. Proti týmto plánom sa postavilo Združenie divadelníkov Slovenska, ktoré zareagovalo založením občianskeho združenia Hlas pre kultúru. Jeho cieľom bolo, aby sa nová budova SND dostavala z verejných zdrojov a zostala v rukách štátu. Vo februári 2005 vláda odstúpila od memoranda s americkým investorom a stavbu dofinancoval štát.
Prvé skúšky technológií, klimatizácie a osvetlenia sa v novej budove SND uskutočnili v decembri 2005 a v januári 2007 sa začala v novostavbe trojmesačná neverejná skúšobná prevádzka. Svoj repertoár a pripravované premiéry skúšali všetky tri súbory SND - Opera, Činohra a Balet.
V divadle by mal pôsobiť duch starého divadla. Spolu so smiechom a potleskom ho herci zavreli do krabice po poslednom predstavení v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH). Genia loci vypustili pred prvými premiérami v novej budove SND.
V súčasnosti je SND bez generálneho riaditeľa. Minister kultúry Marek Maďarič rozhodol vo štvrtok 12. apríla o predĺžení termínu predkladania žiadostí o zaradenie do výberového konania na obsadenie funkcie generálny riaditeľ Slovenského národného divadla do 30. apríla 2012. Pôvodne stanovený termín bol 16. apríl 2012.